„Život je úzky most, no ty sa nesmieš báť,” spieval rabín Zev Stiefel v nedeľu ráno a uviedol tým bohoslužbu, ktorou sa skončil jeden z dvoch najsilnejších ročníkov festivalu Bažant Pohoda.

Šejch Džarrá je predmestie východného Jeruzalema. Momentálne jedno z najhorúcejších miest boja o tvár mesta aj Izraela. Šejch Džarrá je dôkazom, že aj v najkonzervatívnejšom prúde judaizmu prúdi prekvapujúco čerstvá krv.

Trikrát o násilí, ktoré pohlo dejinami. Obete Krvavej nedele v Londonderry sa dočkali rehabilitácie. Zločiny komunizmu v Litve boli "zrovnoprávnené" so zločinmi fašizmu. A do zabudnutia neupadlo ani prvé veľké povstanie proti komunizmu v bývalej NDR.

V jednom rozhovoru Dylan poznamenal, že jeho přístup k tvorbě není profesionální, ale spíše konfesionální - a nemyslel tím své vyznavačské období, kdy se představil světu jako znovuzrozený fundamentalistický křesťan. Co tím tedy myslel? Že nepíše na objednávku. Že je vždy nějak spojen s tím, o čem píše. Že není pouhý řemeslník.

Grécko má demonštrácie s ľavicovými politickými sloganmi v krvi. Rozhnevaní ľudia sa vyhrnú do ulíc pri akomkoľvek náznaku, že sa politická moc chystá siahnuť na „ťažko vybojovaný“ systém sociálnych výhod a nárokov.

„Název festivalu Jeden svět není pouhým odkazem k civilizačnímu, kulturnímu a duchovnímu prostředí, v němž žijeme, ke vzájemné provázanosti jeho součástí... Je rovněž varováním, že jiný svět k dispozici nemáme a nikdy mít nebudeme,“ povedal v Prahe o festivale Jeden svět Václav Havel.

Z oblohy padá manna nebeská, prípadne vták s prestreleným srdcom či pokazený aeroplán, ale ľudská sloboda – chvalabohu – veru nie. O tú treba bojovať. Najlepšie každý deň. Ľahko sa napíše, ešte ľahšie povie, ťažko-preťažko vykonáva.

„Děti květin nejsme / Čumět, bát se říct vo svý ceně / Bát se sám sebe zatraceně / Vobčas zkusit bejt trochu „high“ / Kdo jsme? / Kde je ten náš ráj? / Děti květin nejsme.“ Autormi tohto textu sú Petr Stanko a Amrit Sen, teda kľúčové postavy pražskej kapely Michael´s Uncle.

Ak zabiješ, budeš zabitý. Alebo zabijú tvojho brata, otca, syna, strýka. Ak sa nepomstíš zabitím, stratíš to najcennejšie – česť. Vyobcujú ťa, spália tvoj dom. Pol tisícročia vládne v Albánsku krutý Kánon Leku Dukagjiniho. Súbor zásad obyčajového práva stojí aj nad štátom, ktorý nedávno prijali do NATO a smeruje do EÚ.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).