Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.

Ekonomickým majákom pre celú krajinu je cieľ vpratať budúci rok deficit do 3 percent HDP. Bude si to vyžadovať kombinované zvýšenie niektorých daní a zníženie výdavkov štátu.

Detský fond OSN (UNICEF) demobilizoval v Sierra Leone po vojne asi 7-tisíc detských vojakov. V susednej Libérii odzbrojili 45-tisíc osôb, z čoho sú dve tretiny deti. Západná Afrika sa vyrovnáva s krutosťami, ktoré spáchali a páchajú deti.

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny, sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda, filozofa nádeje Ernsta Blocha, rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu, starým nacistom, korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.

Keď sa cár nespráva so cťou, ale je na posmech, je  na čase, aby uvažoval o odchode, alebo aby sa pripravil na palácový prevrat.  Správanie ruského  premiéra Vladimira Putina, ktorý sa chystá na  slávny  návrat do Kremľa ako prezident po voľbách plánovaných na marec budúceho roka, by malo  ovplyvniť váš výber.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Nedávno nám před barákem zazpívaly skautky od sousedů. Sbíraly trvanlivé potraviny pro lidi v nouzi. Chuainita Kansil z pražského kostela U Salvátora vyzvala přátele, ať nosí nepotřebné šatstvo na zimu pro imigranty. Bylo to v čase, kdy se opětovně odevzdávala cena Milana Velíška, zavražděného při ochraně života cizí ženy. Vyslechl jsem tam dva neuvěřitelné příběhy.

Prečo si nezrekapitulovať dekádu silných hitov jedného britského dua, ktoré odhadlo skôr ako všetci jeho súčasníci, čím bude popová scéna žiť v najbližších rokoch na prvotriednej úrovni?