sú dve stránky jedinej mince. Moja, tvoja, jeho, naša, ich duše sú svetlé aj temné súčasne. Keď som raz v televízii pozeral so zatajeným dychom dokument BBC o

Zemřel hudebník od pánaboha, romský John Lee Hooker, Ján Ačo Slepčík (1950). Nebyl to Pražák, ale často do Prahy jezdil. Seznámili jsme se tady díky mojí ženě, se kterou objížděl školy s

Keď som sa narodil, bývali sme v

Francúzsky výraz, znamená „už videné“. Hovorí sa tak javu, kedy máme pocit, že to, čo vidíme, počujeme či prežívame, sme už niekedy zažili.

„Napriahol som k nemu ruku, aby som potriasol tou jeho, ale Tenzingovi to nestačilo, vrhol sa mi okolo krku a mocne ma objal.“ Vrchol Everestu, 29. mája 1953, polhodina pred pravým poludním himalájskeho času.

„A nie je to ostrov malomocných?“ pýtajú sa turisti, keď im niekto odporúča, aby navštívili z havajských ostrovov práve ostrov Molokai. Majú na mysli ten ostrov Molokai, ktorý sa propaguje ako„skutočný Havaj, starý Havaj“, kde sa zastavil čas.

Máloktorá kniha má taký výstižný názov ako nemecký bestseller Evy-Marie Zuhorst, ktorý u nás trochu nezaslúžene zapadol v hŕbe jednoduchých návodov na šťastný život.

Jeden z mojich najobľúbenejších architektonických detailov je ceduľa Pozor padá sneh a škridla na dome oproti polícii v Trenčíne. Je tam už roky, či je zima, či leto.

Skutočnosť, že práve tlačový zákon prežíva na Slovensku ako relikt hlbokého komunizmu (od roku 1966), doteraz nijako zvlášť neprekážala. Absurdnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, však vystihuje, že najlepšie by opäť bolo, keby komunistická legislatíva zostala.

Dospeláci majú zase raz nezaslúženú výhodu. Dobrá kniha pre dospelých je pre deti zväčša nečitateľná, ale dobrá kniha pre malých prináša chutné čítanie aj dospelým. To je aj prípad štvrtého románu írskeho spisovateľa Johna Boynea Chlapec v pásikavom pyžame. Čudný príbeh.