Výhra 4:2, bolo to takto:

Prehra na samostatné nájazdy, vyzeralo to takto:

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Nabíjacia úzkosť. Moja diagnóza, ktorou som trpel predtým ako som sa vydal na cestu dlhú takmer 700 kilometrov z Bratislavy do chorvátskeho Zadaru. Úprimne, ruku na srdce, nebol som veľký fanúšik elektromobilov.

Rodiny Flintstonovcov a Rubblovcov z mesta Bedrock žijú v dobe kamennej, no so všetkými vymoženosťami moderných čias. Majú domácich miláčikov, pozerajú televíziu, hrajú bowling, chodia do reštaurácií a jazdia na autách, akurát tie poháňajú vlastnými nohami.

Dobrý deň, časopis .týždeň a relácia Pod lampou majú 20 rokov. Bol to čas, v ktorom sme hľadali lepšie Slovensko spolu s komunitou ľudí, ktorá sa okolo .týždňa a Pod lampou utvorila. Teraz, v čase ohrozenia slobodného sveta, nás čaká nová etapa, ku ktorej Vás srdečne pozývame. Bez Vás sa nepohneme.

Dobu, v ktorej vyrastám, napĺňajú dezinformácie, nepravdy, hoaxy. Čoraz viac v nej vidieť, aký význam má slobodné prostredie médií, ktoré ponúkajú objektívne fakty a inšpiratívne podnety. Pre mňa bol týmto priestorom vždy .týždeň a diskusie .pod lampou. Narodil som sa tri roky po ich vzniku – a ony sa stali mojimi mentormi.

Mafiánske skupiny majú „astronomické množstvá zdrojov“ na svoje aktivity zahŕňajúce aj obchodovanie s ľuďmi a zbraňami.

Bolo to v lete začiatkom 80. rokov, túlali sme sa s mojou budúcou ženou Martou po slovenských horách s jedným cieľom – po ceste domov sa zastaviť u Bútorovcov na chalupe v Hodruši Hámroch. Už sme sa s Martinom a Zorkou poznali, ale Martin je odo mňa ešte stále o 13 rokov starší a mal som vtedy trochu ostych pred ľuďmi, ktorí už toho zažili oveľa viac ako ja.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.