Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Prvá dekáda 20. storočia premenila od svojho dramatického počiatku kultúrnu mapu sveta.

Mohol som tú skúsenosť získať aj za menej dramatických okolností, ale aj tak je prekvapivo dobrá. Bol som asi tak pred týždňom v domove seniorov (čo je coververzia domova dôchodcov) za svojou osemdesiatdeväťročnou babičkou. Nechcel a nemusel som sa úplne ponáhľať, v novinách sa začína v nedeľu až hodinku či dve popoludní, a tak som si povedal, že namiesto čakania na prímestský vlak sa preveziem na bicykli lesom a ešte sa zastavím na chvíľu doma.

Dňa 10. novembra 2011 zomrel Ivan Martin Jirous, zvaný Magor. Veľký básnik, múdry a slobodný človek. Československý underground prišiel o svojho otca.

Kým meno Gustáva Husáka sa stáva symbolom človeka, ktorý napriek svojej inteligencii, energii a politickému talentu zaviedol krajinu do normalizačného marazmu, meno jeho prvej manželky má čoraz lepší cveng.

Príbeh európskej jednotnej meny má svoju veľkosť: sú za ním ideály, intrigy aj prízemné záujmy, no najmä vízia Európy, ktorá bude hýbať svetom. Táto vízia sa však práve rúca. Bolo euro od základu zlým projektom? Alebo sa len jeho tvorcovia dopustili zopár veľkých chýb?

Najskôr slová Baracka Obamu: „Nenásilné hnutie by nezastavilo Hitlerove armády, a vyjednávanie nedokáže presvedčiť lídrov al-Káidy, aby zložili zbrane. Tento týždeň zverejní Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu IAEA novú správu o stave iránskeho jadrového programu vrátane jeho vojenského rozmeru, a je možné, že amerického prezidenta správa IAEA donúti vrátiť sa k svojej reči pri slávnostnom prijímaní Nobelovej ceny za mier pred dvoma rokmi.

Kto bol človek, ktorý zahynul za dosiaľ nie celkom objasnených okolností na uliciach Sirty? Politický a sociálny vizionár, šikovný politik a stratég „besný pes Stredného východu“, ako ho označil Ronald Reagan? Alebo len excentrik, ktorý chcel iba pozdvihnúť svoju krajinu?

Malá krajina, ktorá svoju pôdu vyrvala prírode, bojuje osemdesiat rokov o prežitie, hoci všetko je zdanlivo proti nej. Je obklopená nepriateľmi odhodlanými zničiť ju, no má najmodernejšiu armádu na svete a vďaka nej ich poráža.

Zabývat se hloupostmi je jistě hloupost. Když ale hloupost pronášejí lidé inteligentní a dokonce relativně vzdělaní, tak to má pravděpodobně, pokud se nezbláznili, nějakou hlubší společenskou příčinu, která stojí za úvahu. Často jde ovšem jen o slovesný výron, podebraný emocí, tak jako ten, na nějž jsem několikrát v souvislosti s eurokrizí nedávno narazil.