Baracoa je najstaršie mesto na Kube a až do 60. rokov žilo odrezané od celého ostrova, pretože tam neviedla cesta cez horské sedlo. Tú dal vybudovať až Fidel a krásny priechod cez hory, ktorý tak vznikol, je naozaj pastvou pre oči. Dovtedy sa do Baracoy dalo dostať iba po mori a tú izolovanú existenciu v meste dodnes cítiť. Ľudia sú tu uzavretejší, ani návštevníci ich nezaujímajú. To, ako jedno im to bolo, som si nafilmovala aj vo fajnovej zmrzlinárni. Ešte väčšiu ľahostajnosť sme mohli nakrútiť v ľudovej zmrzlinárni.

Je dosť zvláštne povedať, že som sa náhodou ocitol na pláži na Bali, ale stalo sa. Musel som byť pracovne v utorok v Kuala Lumpure a v sobotu v Jakarte. Nikdy predtým som nebol v Ázii, ale zadíval som sa na Google Maps, všimol si, že Bali je tak nejako uprostred a vzápätí som istil, že s ázijskou obdobou Ryanairu ma vyjde dodatočná letenka na 30 dolárov.

Keď Alenka príde v krajine zázrakov na rázcestie, pýta sa Mačky Škľabky, ktorou cestou má ísť ďalej. Mačka odpovedá: To závisí od toho, kam chceš dôjsť.

V Európe vidíme niečo ako sedliacke povstanie, jacquerie. Od Dublinu po Lublin, od Portugalska po Pomoransko sa vzbúrení sedliaci zbiehajú v okolí Breydel building v Bruseli – pripití z domoviny, pokrikujúci nacionalistické slogany a odhodlaní nakopať tú federalistickú mašinériu starým dobrým spôsobom. Sú medzi nimi grécki antikapitalisti, maďarskí neofašisti aj uhladení nemeckí profesori, ktorí chcú naspäť svoju deutschemark. Dokážu nájsť spoločný pohľad s talianskymi ľavicovými komediantmi aj holandskými pravicovými buričmi. A všetci dokopy majú jednoduchý slogan: Zvrhnime technokraciu, dosť bolo byrokracie, chceme vrátiť moc ľudu!

Nedávno zosnulý americký ekonóm Gary Becker veril, že analytické nástroje ekonómie sa dajú tvorivým spôsobom využívať, aby sme sa viac dozvedeli aj o zdanlivo neekonomických oblastiach. Či už išlo o rodinu, diskrimináciu, drogovú závislosť, alebo kriminalitu.

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Držiačik na cumle. Na špeciálne ortodontické cumle. Detská výživa z bio zeleniny, špeciálny baby prášok na pranie, baby šampón, mydlo, olej, krém, nosič na dieťa, kreslo pre dieťa (manuálne aj elektrické), parný hrniec aj mixér v jednom, monitor dychu, kočík za 1 000 eur, plienky na tú najdelikátnejšiu pokožku...je to neuveriteľné, čo všetko sa dá dieťaťu kúpiť, a pritom nevidieť, čo potrebuje.

Milí priatelia. Manželka ma obvinila, že som už dávno o nej nepísal, že či ma už nepodnecuje na hlboké úvahy o zmysle života a tak. „No reku, podnecuješ, podnecuješ, ale veď si mi zakázala spomínať ťa v stĺpčekoch,“ bránil som sa. „Zakázala, ale v správnej chvíli máš vytušiť, že by si už opäť mohol niečo napísať a spomenúť ma...“ Tak teda idem na to. S priateľmi často rozoberáme náboženské problémy. Vzrušujú nás tieto debaty, no nenachádzame žiadne odpovede. Ja katolík, kamarát protestant, ďalší známy pravoslávny. Pýtal som sa manželky, ktorá cesta je správna.

Nemusíte byť rodení optimisti ani flegmatici, aby ste pokojnejšie vnímali napäté situácie a zvládali úzkosť a nervozitu. Dá sa to aj naučiť. Zvládnuť stres pomôže Epiktétos, meditácia, moderná veda, oranžový lak na nechty aj žuvačka.

Píšem v piatok, teda v rozpoložení, keď ešte neviem výsledky prezidentských volieb. Vy to už viete a vravíte si: Ach, aké prekvapenie! Alebo: No to sa dalo čakať! Píšem tiež v situácii, keď ešte neviem, čo všetko sa začne diať po rýchlokvasenom referende na Kryme. Vy si už môžete konfrontovať, čie hypotézy sa potvrdili a najviac priblížili k realite. Už teda viete, či máme k vojne blízko, alebo ďaleko. Možno sa nájdu novinári alebo blogeri, čo sa teraz za svoje ostentatívne výroky hanbia, lebo boli dosť suverénne na to, že sa nepotvrdili a zaznamenali prílišný odklon od reality.