Mala som napísaný stĺpček o úskaliach amerického Vďakyvzdania. Relatívne humorný, ale žiadna sláva. Zároveň mi bolo trochu úzko – vedela som, o čom som chcela písať, ale nevedela som, či sa v deň, keď máme za veci ďakovať, hodí vzdychať.

Hamid, Li, Mastrogiacomo, Oksanen, Rahimi, Rushdie, Ruy-Sánchez, Smith, Stasiuk a Syjuco nie sú pofidérna partia teroristov a terorizmus romantizujúca skupinka svetových intelektuálov, ale zoznam účinkujúcich na otvorení literárneho festivalu PEN.

So záujmom sledujem, ako sa vo vášnivej debate o vlasteneckom zákone začali ožratí tankisti, hysterické vdovičky a čivavovskí prištekávači oháňať úžasným argumentom: každodennou hymnou v kanadských a amerických školách a hustým výskytom zástav na týchto územiach. Majú pravdu.

V roku 2005 hurikán Katrina takmer spláchol New Orleans aj s ním aj Saints, miestny klub NFL, profiligy amerického futbalu. Sezónu 2005 hral mimo svojho domovského mesta, nahlas sa hovorilo o permanentnom presťahovaní. Nestalo sa a Saints pred týždňom dokonali jeden z najväčších comebackov v americkej športovej histórii. Vyhrali po prvýkrát SuperBowl.

Dirigovanie som nikdy neštudoval, dirigovať som sa učil, takpovediac, po ceste. Na Konzervatóriu som si založil ilegálny komorný orchester, počas školy som začal dirigovať všelijaké štúdiové formácie, džezbendy, potom prišli nejaké koncerty a učil som sa vlastne metódou pokus-omyl. Ako neskúsený mladík som nabral aj všelijaké návyky, napríklad ten, že keď pri nahrávke režisér nezačul chybu, tak väčšinou nikto nič nepovedal a išlo sa ďalej, aby sme skôr skončili a zarobili tak viacej peňazí za menej muziky. Čo tam po výsledku. (Aby sme nezovšeobecňovali, našli sa aj orchestre, ktorým na výsledku záležalo. Ako šafranu.)

Trikrát o násilí, ktoré pohlo dejinami. Obete Krvavej nedele v Londonderry sa dočkali rehabilitácie. Zločiny komunizmu v Litve boli "zrovnoprávnené" so zločinmi fašizmu. A do zabudnutia neupadlo ani prvé veľké povstanie proti komunizmu v bývalej NDR.

Ako mnohí moji spolupútnici, aj ja som odchovaná na televízore, konkrétne amerických sitcomoch vysielaných ORF1.

Možno sa to bude v kontexte s niektorými mojimi predošlými príspevkami zdať trošku protirečivé, ale v piatok budem, ako čerstvo ordinovaný reverend pomerne veľkej cirkvi (18 miliónov členov), oddávať v dedinke Ka'a'awa na ostrove Oahu mojich priateľov. Nemusel som kvôli tomu urobiť veľa. Vyplnil som krátky dotazník, vyhlásil som, že súhlasím so základnou a jedinou premisou (robiť to, čo považujem za správne a nestáť v ceste medzi bohom a ľuďmi) a bolo.

NEW YORK – základná línia prístupu Baracka Obamu k zahraničnej politike sa stala jasnou v roku 2009. Jeho vláda verí, že Spojené štáty by mali viesť dialóg s ostatnými vládami aj vtedy, ak hlboko nesúhlasia s ich charakterom. Centrum pozornosti americkej zahraničnej politiky presunul z toho, čo robia krajiny na svojom území na to, ako konajú za svojimi hranicami.

Slovenskí ministri a politici zatiaľ len utekajú pred nepríjemnými otázkami. Náš nobelovský prezidentský kandidát a zelený „vynálezca Internetu” Al Gore sa nekašle. Pred dvoma dňami mal v Chicagu podpisovanie svojej knižky.