Američania už dávno nemajú najvyšší mrakodrap sveta, nemajú najlepšie autá či letiská, a do desiatich rokov možno obrovskú americkú ekonomiku prerastie čínska. Mnohé iné veci však v Amerike zostanú ešte nadlho „naj". Napríklad americké politické kampane. Tento týždeň majú stranícky zjazd Demokrati prezidenta Baracka Obamu, minulý týždeň oficiálne nominovali Mitta Romneyho za svojho kandidáta Republikáni. Stranícke centrály a ich spriatelené organizácie do 6. novembra minú miliardy dolárov na podporu svojho kandidáta a diskreditáciu protivníka.

„Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák už nie je zamestnancom Trnavskej arcidiecézy, od 1. augusta pracuje ako výpomocný duchovný v Banskobystrickej diecéze v Radvani, kde už v minulosti pôsobil.“ Táto správa o treste pôsobí ako uzavretie kruhu, ktorý pohltí vodná hladina, akoby sa nič nestalo. Niečo sa však stalo. V dnešnom svete, v ktorom sa skrýva, čo má byť verejné a zverejňuje, čo má ostať skryté, sa ani katolícka cirkev nemôže vyhnúť tomu, aby sa hovorilo verejne aj o tom, čo by chcela skryť. Lebo to, čo je skryté a utajené, dráždi našu fantáziu oveľa viac ako to, čo je zjavné a viditeľné.

Útok na nášho priateľa a autora Tomáša Janovica a jeho manželku je otrasný z viacerých hľadísk. Eva Čobejová o tom píše na strane 9. Mne sa okrem osobného hľadiska zdá dôležitá najmä symbolika.

Nie bratia Česi, dokonca ani Maďari či Vietnamci. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo, že najpočetnejšiu skupinu z takmer 21,3 tisíca pracujúcich cudzincov na našom trhu tvorí 4,6 tisíca občanov Rumunska. Kde a čo u nás robia? A ako sme ich prijali?

Jeden z najväčších objaviteľov starovekého Egypta bol Benátčan Belzoni. Tento dobrodruh so zmyslom pre archeológiu urobil viacero významných objavov, jedným z najvýznamnejších bolo vykopanie pieskom zasypaného chrámu Abú Simbel v Núbii, v južnom Egypte. Chrámový komplex dal v 13. storočí pred Kristom zhotoviť najmocnejší egyptský faraón Ramesse II. a pamiatku objavil v roku 1812 Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt. Prinášame preklad textu, ako vykopanie chrámu opísal sám Belzoni.

Priatelia dobrých kníh u našich susedov majú tento rok Vianoce už za sebou. Najsilnejší hráči na knižnom trhu vymysleli Veľký knižný štvrtok a so spoločnou marketingovou podporou vydali kolekciu atraktívnych noviniek. Súčasnú českú prózu zastupuje Petra Soukupová.

Britský fotograf Chris Steele-Perkins navštívil Japonsko po cunami trikrát, prvý raz krátko po 11. marci. Kesennuma a Kamaiši – to sú rybárske mestá v najviac postihnutých prefektúrach, kde ako „pouličný chodec“ detailne prešiel hlavnú ulicu. A fotografoval po každých päťdesiatich krokoch presne tú istú časť s odstupom siedmich mesiacov. Výsledok? Mrazivý. Nánosy trosiek a áut z marca sú v októbri úplne preč, ulice sú pol roka po najväčšej prírodnej katastrofe na svete v roku 2011 až sterilne čisté.

Turista, ktorý v januári v Lukovej v Nízkych Tatrách strhol so sebou lavínu, zaplatí vyše 12-tisíc eur. Kto zachraňuje nešťastníkov v našich horách a koľko to stojí? Kto to platí?

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.