Pozerať sa na dnešné vrenie v SDKÚ iba optikou porušovania vnútrostraníckej demokracie a potláčania slobody prejavu je síce veľmi zvodné, ale zjednodušené. Dôkazom je aj to, že údajných vinníkov skoro nikto nekritizuje a obete len málokto ľutuje.

Na Slovensku sa celé roky rozpráva o zmenách v školstve. Napriek tomu nie je nikto spokojný a odborníci varujú, že bez hlbších zmien obsahu a spôsobu vyučovania sa Slovensku Západ dobehnúť nikdy nepodarí. Minulí ministri sa do týchto zmien veľmi nepúšťali.

Nie je to len samozrejmé konštatovanie. Dano Heriban je totiž čoraz viac známy ako mimoriadne aktívny herec, ktorého možno vidieť v podzemí divadla GUnaGU, ale aj v muzikáli na Novej scéne, v Martine aj v Bratislave. Minimálne od Pohody 2007 je však jasné, že ide aj o originálneho a talentovaného pesničkára.

.do pozornosti(18. – 24. 2. 2007)

„Prečo chcete písať o tých zombíkoch?“ spýtal sa známy novinár. Vzápätí si odpovedal: „Jáj, mali to turné. Ale nikto, koho poznám, na ňom nebol.“ Žeby už o skupinu Team nebol záujem?

Keďže kolega Martin Mojžiš v minulých .týždňoch načal diskusiu o vyučovaní prírodovedných predmetov, zdá sa mi produktívne prijať túto štafetu a rozpísať sa o vyučovaní či nevyučovaní literatúry.

„Desíme sa toho, čo tu bude od 1. septembra,“ povedali nám dvaja riaditelia gymnázií na otázku, čo očakávajú od školského zákona, ktorý nedávno prešiel v

Hosťovanie martinského Slovenského komorného divadla v Bratislave bolo príležitosťou pre nás, nedvižných Bratislavčanov, pozrieť si jeho inscenáciu Anjeli všedného dňa, ktorá mala premiéru vo februári.

Prišla zvláštna jar. Z celého Slovenska prichádzajú alarmujúce správy o výruboch stromov v mestách. Ide o hysterický pokrik ochranárov? Alebo sa nám všetkým likvidácia zelene vypomstí?