O tom, či americké prezidentské voľby vyhrá Barack Obama, alebo Mitt Romney, rozhodne predovšetkým ekonomika. Novozvolený prezident však bude mať na stole aj dva obrovské bezpečnostné problémy. Prvým z nich je jadrový Irán. Druhým z nich je jadrový Pakistan.

Návrh rozpočtu vlády Smeru plne potvrdzuje najhoršie obavy, ktoré vzbudil už prvý balík „ozdravných opatrení“. Teda, že celé „šetrenie“, ktoré je reálne a vstúpi do života, sa odohrá na príjmovej strane. A opatrenia na výdavkovej strane, ktoré mali podľa Kažimíra tvoriť tretinu „konsolidácie“, zostanú (pre upokojenie Bruselu) ako akási „pohotovostná záloha“ pekne na papieri.

Zatiaľ posledná držiteľka Pulitzera za literatúru (z minulého roka, tento rok nebola udelená) Jennifer Eganová si svoju cenu plne zaslúžila, a to nielen preto, že ako prezradila médiám každú kapitolu prepisovala dovtedy, pokiaľ nebola spokojná, teda 70 či 80-krát.

Pozrite sa pozorne do ich tvárí na fotografiách. Čo v nich čítate? Sú to afganskí chlapci, často chudobní a negramotní, ktorých naverbovala armáda a polícia. Od roku 2014 by mali sami brániť krajinu pred Talibanom.

Zabudnite na klasickú činohru. Uchopte malé dejiny v kontexte veľkých. Prevezmite zodpovednosť. Aj o tom bol 21. ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2012.

Reeperbahn 2012. Festival v Hamburgu, kde je medzi veľa klubmi a divadlami aj dosť sexshopov a bordelov. Kedysi to bolo vnímané asi naopak, teraz sa aj vďaka tomuto festivalu táto čarovná časť mesta stáva čoraz známejšou aj medzi súčasnými muzikantmi... ááá, zvolá znalec, veď tak to bolo vždy, veď práve tu začínali The Beatles. A keď si pozriete vývesku maličkého klubu a vidíte, kto všetko tam hral, tak vám je jasné, že podobných beatlesáckych príbehov sa tu odohralo niekoľko. Niečím ma to fascinuje – ako dokáže more či veľká rieka zamiešať charakter mesta, ako sa v štvrtiach s najhoršou povesťou, ktoré by mnohí moralistickí buldozéristi najradšej zrovnali so zemou, stretáva celý svet, ako sa tam okrem vykričaných podnikov vytvárajú divadlá, kabarety, galérie, ako tam vidíte tie najsmutnejšie i najúžasnejšie veci, ktoré sprevádzajú ľudstvo.

Prvý, ale nie hlavný dôvod, prečo byť skeptický k „najzásadnejšej reforme štátu po r. 1989“ (Robert Fico) je, že – s odpustením za klišé – ani čert sa nevyhýba svätenej vode tak, ako predseda slovenskej vlády výrazu „reforma“. Až v súvislosti s projektom ESO, ktorý ohlasuje minister vnútra, premiér objavil slovo reforma. Pozoruhodné.

Ak by ste sa opýtali pred desiatimi dňami hociktorého hokejového odborníka, či je niečo také možné, tak by sa asi len tak pousmial. Novinári sa pred šampionátom pýtali, či je realistické očakávať v krátkom čase zase nejaký náš veľký hokejový úspech. Ja som odpovedal veľmi opatrne a diplomaticky. Všetci sme tak odpovedali.