Samozrejme, premena rétoriky ešte nemusí znamenať, že celá agenda je komunikačný bluf. Je totiž naozaj možné, že zrušenie krajských a špecializovaných úradov, respektíve ich zosťahovanie, čo je gro manévru predstaveného Kaliňákom, zefektívni výkon slovenskej byrokracie. A azda na strane klienta-občana prinesie aj úsporu, časovú či finančnú. Teda v prípade, že projekt, ktorého detaily zostávajú napriek barnumskej „promócii“ neznáme (a preto je nemožné ho analyzovať), Kaliňák aj dopracuje a politicky presadí cez džungľu regionálnych a aparátnických záujmov. Je to nepravdepodobné, ale nechajme sa prekvapiť.
Bod, v ktorom sa ESO mení na čisté ohlupovanie národa, je „nevídané šetrenie vo verejnej správe“ (zase Fico). Úsporu na strane štátu, ktorú vyčíslili na 700 miliónov eur, chcú totiž dosiahnuť pri rovnakom, respektíve minimálne zníženom (200 prepustených) počte úradníkov. To je absurdné, zásadnú časť nákladov štátnej správy tvoria mzdy. Pričom – detail – zrušenie 64 úradov od 1. januára, ktoré už schválila vláda, ide v návrhu rozpočtu 2013 ruka v ruke so zvýšením počtu zamestnancov verejného sektora o – päťtisíc ľudí. Samozrejme, všetko to nebudú úradníci, avšak z porovnania je zrejmé, že optikou výdavkovej strany je celé ESO akoby pľuvnutím do mora.
Predseda vlády teda sľubuje dramatickú úsporu štátu bez redukcie byrokratického aparátu. Zároveň však nešetrí výkrikmi, že „projekt bude veľmi bolieť“. Zaujímavé. Koho, pán premiér, ak (takmer) všetci zostanú na výplatnej listine štátu? Tie stoličky bude bolieť, ktoré sa majú presúvať z krajov na obvody, alebo bude bolieť budovy, ktorých eventuálne predaje či prenájmy vytvoria zaujímavé príležitosti na realitný biznis? No ani „gestora“ Kaliňáka neminula slabšia chvíľka. Na otázku, na základe akých analýz „našiel“ tých 700 miliónov, odpovedal, že „len čo začnete robiť analýzy, analýzy ťažkých auditov, ktoré trvajú dva roky, neurobíte nič. To číslo môže byť aj väčšie, aj menšie, to číslo predpokladá, že všetci budú chcieť spolupracovať na tom, ako chceme šetriť“.
Takže tak. Otvorenosť ministra rozptyľuje aj poslednú pochybnosť, aká asi reálna je tá úspora 700 miliónov. Ktorá – a to treba zdôrazniť – má byť alfou a omegou šetrenia vlády na rok 2014 a neskôr, keď bude treba tlačiť deficit hlbšie pod 3 percentá. Premiér už totiž viackrát vyhlásil, že po daňovo-odvodovej žatve roka 2013 nevidí viac priestoru na „šetrenie“ na príjmovej strane. Zahmlievanie a prerieknutia okolo ESO dávajú takto pod novú perspektívu i dôveryhodnosť trojročného rozpočtu 2013 – 2015. Kaliňák nielenže nevie priradiť k faktickej úspore akúsi cifru, ktorá sa dá prepočítať a skontrolovať, on rovno priznáva, že odhad 700 mil. je viac-menej vycucaný z prsta. Fabulácia, pričom – aj po tom vycucaní – je na dobrej vôli „spolupracovníkov“, či bude naplnená...
Ten, kto chce robiť „najzásadnejšiu reformu po r. 1989“, musí začať tým, že preskúma, koľko z agendy, ktorú štát dnes vykonáva, je ozaj nevyhnutnej. Vláda Smeru to nebude.
Bod, v ktorom sa ESO mení na čisté ohlupovanie národa, je „nevídané šetrenie vo verejnej správe“ (zase Fico). Úsporu na strane štátu, ktorú vyčíslili na 700 miliónov eur, chcú totiž dosiahnuť pri rovnakom, respektíve minimálne zníženom (200 prepustených) počte úradníkov. To je absurdné, zásadnú časť nákladov štátnej správy tvoria mzdy. Pričom – detail – zrušenie 64 úradov od 1. januára, ktoré už schválila vláda, ide v návrhu rozpočtu 2013 ruka v ruke so zvýšením počtu zamestnancov verejného sektora o – päťtisíc ľudí. Samozrejme, všetko to nebudú úradníci, avšak z porovnania je zrejmé, že optikou výdavkovej strany je celé ESO akoby pľuvnutím do mora.
Predseda vlády teda sľubuje dramatickú úsporu štátu bez redukcie byrokratického aparátu. Zároveň však nešetrí výkrikmi, že „projekt bude veľmi bolieť“. Zaujímavé. Koho, pán premiér, ak (takmer) všetci zostanú na výplatnej listine štátu? Tie stoličky bude bolieť, ktoré sa majú presúvať z krajov na obvody, alebo bude bolieť budovy, ktorých eventuálne predaje či prenájmy vytvoria zaujímavé príležitosti na realitný biznis? No ani „gestora“ Kaliňáka neminula slabšia chvíľka. Na otázku, na základe akých analýz „našiel“ tých 700 miliónov, odpovedal, že „len čo začnete robiť analýzy, analýzy ťažkých auditov, ktoré trvajú dva roky, neurobíte nič. To číslo môže byť aj väčšie, aj menšie, to číslo predpokladá, že všetci budú chcieť spolupracovať na tom, ako chceme šetriť“.
Takže tak. Otvorenosť ministra rozptyľuje aj poslednú pochybnosť, aká asi reálna je tá úspora 700 miliónov. Ktorá – a to treba zdôrazniť – má byť alfou a omegou šetrenia vlády na rok 2014 a neskôr, keď bude treba tlačiť deficit hlbšie pod 3 percentá. Premiér už totiž viackrát vyhlásil, že po daňovo-odvodovej žatve roka 2013 nevidí viac priestoru na „šetrenie“ na príjmovej strane. Zahmlievanie a prerieknutia okolo ESO dávajú takto pod novú perspektívu i dôveryhodnosť trojročného rozpočtu 2013 – 2015. Kaliňák nielenže nevie priradiť k faktickej úspore akúsi cifru, ktorá sa dá prepočítať a skontrolovať, on rovno priznáva, že odhad 700 mil. je viac-menej vycucaný z prsta. Fabulácia, pričom – aj po tom vycucaní – je na dobrej vôli „spolupracovníkov“, či bude naplnená...
Ten, kto chce robiť „najzásadnejšiu reformu po r. 1989“, musí začať tým, že preskúma, koľko z agendy, ktorú štát dnes vykonáva, je ozaj nevyhnutnej. Vláda Smeru to nebude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.