KNIHA Branislav Jobus: Komisár Mrodge (Slovart, 2012)

Americký U.S. Steel predáva svoj košický kombinát. Po dvanástich rokoch sa tak končí jeden investičný príbeh. Slovensko z prítomnosti Američanov profitovalo. Otázne je, čo prinesie budúcnosť a zatiaľ neznámy nový majiteľ.

Rakety palestínskych teroristov už vedia zasiahnuť aj Tel Aviv. Počúvali sme to tak dlho, až sme to začali brať ako samozrejmosť. Dňa 15. novembra 2012 podvečer som však sedela v obývačke, hrala som sa s dcérou, a môj muž si niečo kreslil. Na Tel Aviv, od ktorého sme asi 12 kilometrov, doletela palestínska raketa. Sirénu sme počuli aj my. Psychologická hranica padla, červená línia bola prekročená.

Ako môže žiť viac ako 1,5 milióna Palestínčanov na území veľkom ako desaťkilometrový pás popri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou? Na území s najväčšou hustotou osídlenia na svete? Bol som tam dvakrát. Prvý raz v roku 2003, keď vypukla druhá intifáda, teda protizraleské povstanie za vlády Ariela Šarona. To tam ešte nevládlo hnutie Hamas, žil Jásir Arafat a v Gaze ešte vtedy boli aj židovskí osadníci chránení armádou. Pár dní pred našou návštevou rakety vystrelené z izraelských stíhačiek zničili neveľkú budovu, ktorú turistický sprievodca Lonely Planet označuje ako Arafat house, jedno zo sídiel vodcu. S českým kolegom sme sa – ako jediní hostia – ubytovali v hoteli Adam, na terase povieval vlahý jarný vetrík od Stredozemného mora. Úslušný čašník priniesol džús z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, švajčiarsky syr, omeletu, šunku. Pustý bol aj hotel Palestína, hotel Cliff, dokonca aj plážový klub OSN zíval prázdnotou. Až spomienka na nočný zvuk izraelských stíhačiek nás vrátila do reality. Na druhý deň sme boli na pohrebe 24-ročného Palestínčana, ktorého pri útoku na židovských osadníkov zastrelili izraelskí vojaci. V uliciach boli tisíce ľudí, vo veľkom sa strieľalo do vzduchu, maskovaní bojovníci Hamásu nás s kolegom ťahali do dedinky pri meste Insiret, kde Abdul, ako sa chlapec volal, vyrastal a žil. Mal som vtedy možnosť hovoriť s jeho matkou a bol to šialený rozhovor. Bola hrdá na to, že počas intifády prišla o všetkých troch synov. „Sú to šahídovia, mučeníci,“ opakovala. A priznala finančnú podporu od irackých fondov Saddáma Husajna.

KNIHA Patrick deWitt: Bratia Sistersovci (Artforum, 2012)

KNIHA Ivan Kadlečík: Iskra v studenej pahrebe (K. K. Bagala 2012)

KNIHA Bruno Schulz: Skořicové krámy (Dauphin, 2012)

Keď sa povie „fiškálny útes“, myslia sa tým škrty v objeme 500 miliárd USD, pokiaľ sa v USA Obama nedohodne s republikánmi. Pred omnoho väčším a komplikovanejším fiškálnym útesom však stojí Európa.

O tom, že hľadanie práce je tvrdá práca, sme už v .týždni nedávno (36/2012) písali. Popri osobných a virtuálnych sieťach, ktoré uchádzač o prácu môže využiť, sme okrajovo spomenuli aj personálne a pracovné agentúry. S čím všetkým môžu potenciálnemu zamestnancovi pomôcť?

V Trenčíne sa pripravuje veľký urbanistický projekt, vďaka ktorému sa mesto priblíži k rieke Váh. O tom, čím je tento projekt unikátny, sme sa rozprávali s hlavným architektom Trenčína Martinom Beďatšom a garantom projektu, bývalým hlavným architektom mesta Hamburg Petrom Gerom.