Táto spoločnosť si vytvorila pre ľudí do nej nezapadajúcich označenie čudák. Čudákov je medzi nami pomerne dosť. Niektorí sa tak už narodili, iní sa nimi stali v detstve a tých ostatných poznačil život neskôr. Vždycky ma čudáci zaujímali.

Intímny portrét skľučujúcej bolesti zo straty milovaného človeka, zabalený do formy netradičného trileru príjemne prekvapí svojou autentickosťou. Svoje ambície však marí kompromisným záverom.

„Do Chilas určite nechoďte!“ presviedčal nás Akbar, obchodník s drahými kameňmi a náš priateľ. „Pred dvoma dňami tam armáda zabila niekoľkých ľudí!“ Jediným problémom bolo, že práve pred dvoma dňami sme v Chilas boli a o ničom sme nevedeli.

Som rada, že slovenčina rozlišuje v pojmoch kamarát a priateľ. Spomenula som si, koľko kamarátov sa mi za život nazbieralo. Kamaráti zo školy, z hudobnej, z krčmy…Kamarát nie je veľmi nadčasové označenie. Keď svojich kamarátov porovnám s ľuďmi zo skupiny priatelia, je v nich dosť výrazný rozdiel.

Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.

Nedeľa, sedem hodín ráno. V dedinke Simer, len niekoľko kilometrov od Užhorodu, zapína predsedníčka volebnej komisie starosvetský magnetofón. Pätnásť členiek čisto ženskej komisie vstáva a dôstojne počúva ukrajinskú štátnu hymnu. „Nech to len v mene Božom všetko dobre dopadne,“ vzdychne po jej skončení najstaršia z nich.

Buď ich človek priam zbožňuje (najčastejšie herpetológ), alebo z nich má, naopak, strach (skoro všetci ostatní). Ale málokomu sú úplne ľahostajné. Naopak, väčšina ľudí má na ne dosť vyhranený názor.

Ľubomíra Stankovského, bubeníka skupiny Prognóza dal s Dežom Ursiny dokopy Pavel Daněk. Spolupracoval s ním potom na viacerých albumoch.

V rôznych kútoch sveta sa dá stretnúť s všakovakými kulinárskymi bizarnosťami. Máloktorá z nich sa však vyrovná japonskej tradícii konzumácie rýb nabitých nervovým toxínom 500-krát jedovatejším ako cyankáli.

Architektúra je paradoxné umenie. Na jednej strane je najviditeľnejšie, pretože sa s ním stretávame na každom kroku, na druhej strane sa práve svojou všadeprítomnosťou stáva