Jar v Kalifornii prichádza skoro – nie podľa kalendára, ale len čo denná teplota začne vystupovať nad 20 stupňov Celzia. Posledné dažde ešte stmavujú oblohu, ale v priebehu niekoľkých dní sa tvár zeme radikálne zmení. Kríky, ktoré boli ešte včera holé, sú zrazu plné púčikov a zelených lístkov. Opadavé stromy sa zmenia z metiel na rozkvitnutú nádheru a život sa hlučne ozve vo vyšších obrátkach. Dlho prázdne veľkoobchody s domácimi, stavebnými a záhradníckymi potrebami sa zaplnia davmi. Jar je čas, v ktorom si ľudia nielen dávajú novoročné predsavzatia, ale sa ich aj snažia naplniť. Nielen v záhrade, ale aj v domácich stavbách a prestavbách.

Len v 45 rokoch zomrel na ťažkú ​​chorobu politik, ktorý bol svojho času najmladším premiérom v Európe. Deň po smrti bol Stanislav Gross na titulných stranách – a potom nastalo v médiách ticho. Lenže nie pietne, ale rozpačité.

V jednom z troch našich vojenských výcvikových priestorov, na Lešti, býva necelých sto obyvateľov. Podliehajú zvláštnemu režimu. V čase vojenských cvičení čelia zvýšenému hluku a návštevy k nim môžu prísť iba s povolením ministerstva obrany. Ako sa žije v  susedstve s armádou?

Všetci sme vedeli, že s prezidentom Milošom Zemanom bude zábava. A všetci sme tiež videli, že občas urobí Českej republike hanbu. Ale ani tí najväčší „optimisti“ v tomto smere netušili, do akých „výšok“ je Zeman schopný vyletieť a následne do akých hĺbok spadnúť. Všetko sa začalo októbrovou návštevou Číny. Nikto nečakal, že pragmatik Zeman, velebiaci big-business, bude v Číne hovoriť o ľudských právach. Lenže miera jeho poklonkovania čínskym vládcom bola nedôstojná.

Takmer každý rok v tomto čase mi príde SMS, v ktorej je napísané: Blahoželám nám všetkým k 17. novembru. Vždy ma prekvapí obsahová presnosť tejto vety.

Staroslavné hlavní město provincie Franche-Comté, ale i příjmení snad nejvýznamnějšího politického myslitele našich časů. Reprezentativní výbor z jeho esejistiky (438 str.) vyšel nedávno pod názvem Svoboda a pravda (CDK) a protože nelze učinit zadost tak rozsáhlému záběru, aspoň pár poznámek.

Je pol ôsmej, autá ako veľké čudné ryby blúdia v šedom novembrovom ráne ulicami, číhajúc na parkovacie miesta. Autá, ktoré nám zožrali chodníky a časom zožerú aj nás. Je ticho, ranná hmla akoby obaľovala zvuky mesta.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

Pesničkárka Zuzana Homolová sa v poslednom čase poriadne rozbehla. Kedysi jej vyšiel tak jeden album za desať rokov, zato tento týždeň vychádza už tretí album v priebehu necelých dvoch rokov, na ktorého tvorbe sa výrazne podieľala.

Pred časom obehla svet fotografia skupiny žien v hidžábe (tradičná islamská pokrývka vlasov, uší, šije, krku, ramien a poprsia), ako v tieni newyorských mrakodrapov demonštrujú s transparentom „Do pekla s demokraciou!“. Užívali si jedno zo základných práv západnej demokracie – slobodu slova. Siahnuť na ňu by malo byť v našom civilizačnom kontexte tabu. Keby sme však žili napríklad na území Islamského štátu, slobodným rozprávaním a písaním by sme riskovali život, v Rusku basu.