Mediálna prestrelka okolo Opery SND silnie, munícia má čoraz väčšie kalibre. Mali by sme však zachovať úctu k pravde, o to viac, že ide o vážnu tému i inštitúciu.

Tak ste si mysleli, že vám znížime odvody, že vám ubudne byrokracie, že nebudete musieť postávať na úradoch, ale sa budete môcť venovať poctivej práci či zábave? Figu borovú! Verte, my múdri a osvietení politici to s vami myslíme dobre. Vieme, že potrebujete daňovo-odvodový bonus, ktorý zavedieme, aj keby na to malo doplatiť dvestotisíc živnostníkov a niekoľko stotisíc dohodárov, čiže celé hospodárstvo.

Na začiatku rovno poviem, že nie som, pokiaľ ide o rádioaktivitu, celkom objektívny. Mojim rodičom a prarodičom sa totiž podarilo v polovici sedemdesiatych rokov postaviť rodinný dom v jednej z najkrajších štvrtí Prahy, v Klánoviciach, priamo uprostred najväčšieho lesa, aký v Prahe nájdete. Ako to tak v živote býva, nikdy nevyjde všetko dokonale. Mojim rodičom a prarodičom sa ten dom veľmi nevydaril. Nielenže je to taký socialistický rodinný paneláčik s brizolitovou omietkou (ktorá však drží aj po takmer štyridsiatich rokoch skoro nedotknutá), ale najmä svieti, presnejšie povedané, žiari.

Do roku 2010 sa Európa mala stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostne orientovanou spoločnosťou na svete“. Tak znelo oficiálne vyhlásenie Európskej komisie v takzvanej Lisabonskej agende v roku 2000. Od toho odvážneho prísľubu prešlo desaťročie a dnes je to už oficiálne: Európa nie je šampiónom v raste, Európa v raste prepadá. Kým súčasné členské krajiny EÚ zaznamenali za posledných desať rokov rast 14 percent, Severná Amerika zaznamenala 18 percent, Latinská Amerika 39 percent, Afrika 63 percent, Stredný východ 60 percent, Rusko 59 percent, Singapur, Južná Kórea, Indonézia a Taiwan 52 percent, India 104 percent a Čína 171 percent.

Tie reči sa dajú začuť v čakárňach, vlakových kupé alebo je možné prečítať si ich v internetových diskusiách: „Všetko ide hore!“, lamentujú Slováci. Kto to ešte nepocítil pri tankovaní, dôjde mu to na vlastnej koži najneskôr v januári, keď nabehnú vyššie účty takmer za všetko.

V našom detskom domove v Nepále zavládol rozruch. Idú zimné prázdniny. A tie nikto nemá rád. Znamená to nerobiť nič, iba sedieť vnútri v dome v zime. Kým ostatné deti chodia na prázdniny aspoň k babke na dedinu, naše pozerajú cez okno poza plot a hľadajú rozrušenie.

Čísla izraelskej ekonomiky sú v porovnaní so západným svetom aj Spojenými štátmi skvelé. Rast hospodárstva v druhom štvrťroku takmer päť percent, nezamestnanosť pod sedem.

Takmer štyridsať dolnokubínskych poberateľov dávok v hmotnej núdzi už dva roky vlastní karty sociálnej a komunitnej rehabilitácie, ktoré nahrádzajú finančnú hotovosť v peňaženkách. Ako funguje tento systém?

Moja garáž plače. Alebo to plačem ja? Je naozaj dobré ísť za rozumom aj keď proti srdcu? Neviem. V každom prípade – sťahujem sa z garáže, lebo som kúpila byt. Garzónku na hypotéku. Všetky časti môjho mozgu mi povedali: urob to už konečne. Povedali mi to aj ostatné blízke mozgy. Vraj už som veľká. A tak nemám bývať v garáži.

Na knižnom trhu sa opakovane objavujú tituly s tematikou posmrtného života. Väčšinou ide o ezoterické publikácie od pochybných autorov. Ak však niektorá z nich stojí za prečítanie, tak je to knižka Život po smrti od bývalého poradcu Ronalda Reagana a konzervatívneho publicistu, Dinesha D'Souzu.