Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Trikrát z Nemecka: o sexuálnych škandáloch v cirkvi, či o feministkách, ktoré za prípadmi pedofílie vinia voľný duch 60. rokov...

V roku 1947 boli objavené kumránske zvitky, ktoré sa stali základom na rôzne interpretácie. Šíria sa aj dohady, že Vatikán bráni ich zverejneniu, lebo obsahujú zásadné informácie o prvotnom kresťanstve a odkrývajú inú pravdu.

Aj slovenská literatúra má niekoľkých autorov, ktorí zomreli v mladom veku, a tak nestihli rozvinúť svoje predpoklady. Jedným z nich je prozaik Ján Červeň. Ale jeho dielo, na rozdiel od iných, hoci zostalo torzom, pôsobí uzavreto a celistvo.

Konzumný spôsob života produkuje čoraz viac odpadov. Slovensko nie je výnimka. Viac odpadov láka aj podnikateľov. Ak sa však pohybujú v zle nastavenom systéme, objavujú sa problémy. Hospodárska kríza ich ešte zvýraznila.

Slobodomurári vo Vatikáne, okultné praktiky v kláštoroch, kňazi spochybňujúci Ježišovo zmŕtvychvstanie. To všetko sa podľa troch kňazov a jedného diakona dnes deje v katolíckej cirkvi. Lepší scenár by nenačrtol ani Dan Brown.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Hovorí, že celoživotne si pripadá ako niekto medzi. Vďaka presahom v tvorbe ho medzi seba celkom neprijali fotografi ani výtvarníci. Jeho však netrápi médium ani zaradenie, ale plynutie času.

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Je dokumentaristom, ktorý nechce skutočnosť len zaznamenávať, chce ju aj meniť. Preto robil filmy o nechcených deťoch, preto sa vydal na Cestu Magdalény Robinsonovej, preto chodí po rómskych osadách, preto je nespokojný s vedením Audiovizuálneho fondu. Marek Šulík.