Obama je dobrý rečník, ale vždy bolo jasné, že ak slová premení na činy, príde sklamanie. Už je tu – Obama ustúpil v otázke radaru Rusom. Tento risk ponesú opäť najmä susedia Ruska a – stredná Európa.

Sám si neviem vysvetliť, prečo tak často sedávam v tej najnezaujímavejšej z bruselských kaviarní, na prízemí hlavného sídla Európskej komisie. Niežeby vonku v meste neboli iné podniky. Naopak, vždy rovnaký nápis na množstve nárožných domov sľubuje ošumelú útulnú putiku, „Jupiler Taverne“. A na opačnom konci kulinárskej hierarchie sa Belgicko pýši rekordom počtu michelinských hviezdičiek na obyvateľa. O bruselskej gastronómii sa teda nedá povedať jedno krivé slovo.

„Sme len obyčajní ľudia z panelákov,“ hovorí jeden z protagonistov najnovšej prózy Petra Šuleja (1967), básnika, prozaika, vydavateľa, šéfredaktora časopisu Vlna a dramaturga festivalu Ars Poetica.

Pozerať taliansku televíziu bolo donedávna ako zlý sen. Hlavné správy otvárali informáciou o stovke utečencov na loďke, ktorá je vhodná tak pre desať ľudí. Nasledovala informácia o počte detí bez rodičov, o počte tehotných žien a nakoniec počet tých, ktorí plavbu neprežili.

Vždy sa žiada nejaký hrdina. Muž odvážny, prekračujúci zákon, ale milovaný, alebo aspoň vzbudzujúci sympatie. Vždy je to muž. Žene sa zákon prekračovať nepatrí. Ani žiť na úteku alebo sedieť vo väzení. Lebo kto prekračuje zákon, nakoniec sedí, aj keď je na strane spravodlivosti.

Paul Johnson v Dejinách 20. století píše: „V hlubším smyslu byl politický terorizmus sedmdesátých let produktem mravního relativismu. Zejména nevýslovné krutosti, kterých se dopouštěl, umožňoval marxistický návyk myslet v kategorii tříd a nikoli v pojmech jednotlivců.

Čakajú ma problémy, to je mi jasné. Na jednej strane s odporcami diskriminácie – pretože moja návšteva bruselských Albáncov sa končí u albánskeho dílera. Na druhej strane problémy s albánskym dílerom, lebo kvôli mne určite nechce tretíkrát sedieť.

Pakistan spravil veľmi zlý krok: odovzdal krásne údolie Svát do rúk militantom z