Keď sa v novinách objavila správa, že budem prekladať do slovenčiny novú hru Václava Havla Odcházení, dostal som zaujímavý list. Pravdaže, od neznámeho pisateľa. Čiže anonym.

Najdôležitejšia, ale aj najčastejšia otázka sprevádzajúca naše životy znie: Kto za to môže? Na zjednodušenie a väčšiu prehľadnosť prikladám zoznam vinníkov. Vždy je možné ho doplniť.

Eufória solidarity po príchode tankov netrvala dlho. Ani nemohla. Po pár dňoch sa naša strana a vláda vrátila z Moskvy, kam bola unesená a Dubček ťažkým dychom a s veľkými pauzami hovoril v rozhlase o výsledkoch rokovania s Rusmi.

Manželstvo bolo vždy problematickou záležitosťou. Dnes dvojnásobne. Pozrime sa na všedný manželský deň, tak po piatich rokoch od svadby. Päť rokov je dosť na to, aby sa manželstvo usadilo.

Niektoré veci dosť dobre nechápem. Česi nechcú americký radar. Prečo? Tak znie otázka. A odpoveď? Nie je celkom jasná. Niektorí hovoria, že by to narušilo ráz krajiny. Iní, že to nie je potrebné, lebo im (Čechom) nič nehrozí.

X.Y. sa pokúsil o

Aký je pôvabný populizmus lásky. Áno, populizmus. Ženám, ale aj mužom, treba hovorit to, co chcú pocut. Si celkom iná, ako všetky ostatné. Toto potrebuje žena. Jednoducho preto, lebo sa chce odlišovat. Nie v oblecení, móda je diktát, ktorý ženy rešpektujú na sto percent.

Niekedy v

Na začiatku ponúkam jeden autentický žiacky výrok, ktorý je taký prostoduchý, až je geniálny. Učiteľ sa na hudobnej výchove pýta: Prečo dnes vzniká tak málo ľudových piesní?

Odmalička, prisahám, že od útleho detstva, hádam od chvíle, keď som vyšiel z