Takáto udalosť sa stala v Poľsku prvýkrát. Na začiatku roka zorganizoval vojenský prokurátor plukovník Mikolaj Przybyl tlačovú konferenciu, na ktorej sa prezentoval ako obeť diskreditačnej kampane. V jednom momente požiadal novinárov o päťminútovú prestávku na vyvetranie sály. Vzápätí po tom, ako všetci vyšli von, zaznel z miestnosti výstrel. Keď novinári vošli späť do sály, plukovník ležal v kaluži krvi. Ukázalo sa, že si strelil do hlavy a prvé správy hovorili o tom, že v nemocnici bojuje o život.

Nikdy bych nevěřil, že se opět vrátí. Oni, místodržitelé nehybné moci, historičtí deterministé a budovatelé z povolání, kteří nás už kdysi v jiném světě tolik natrápili. „Budují novou identitu a pašují dějinami své kolektivní já, vtlačují se do ní, ztotožňují ji s tím, co už mají – status quo – a tvrdí tautologicky, co nejsme my, to neexistuje, ba co hůř, ani být nesmí a nebude.“ Takhle to o nich kdysi napsal nedávno zesnulý básník a můj dávný mentor, učitel a kolega, Jiří Gruša.

Dobrých koncertov nie je nikdy dosť a ešte menej takých, čo potešia aj poslucháčov, ktorým sa daný večer nikam nechcelo.

Bytosti medzi opicou a levom pri modlitebných laviciach. „Partička“ deviatich veselých anjelov. Tieto a iné pozoruhodnosti objavil v interiéroch levočských chrámov jeden z našich najlepších fotografov Peter Župník. Jeho výstava v parku v Levoči sa nazýva Orbis pictus Leuchovia.

Aj keď reklamná kreativita nemá v sebe jediné objektívne kritérium hodnotenia, predsa sa v nej súťaží. Lokálne, regionálne aj celosvetovo, všemožné kategórie a tucty porotcov. V hre sú klince, kladivá, levy, kôstky a podobné artefakty, väčšinou v tradičnom zlatom, striebornom a bronzovom vyhotovení. Zlatý klinec, slovenský prebor v reklame, prebehol minulý mesiac.

Elektrický prúd v kovovom drôte si môžeme predstaviť ako prúd vody v rieke. Skutočná voda zakaždým tečie iba dolu kopcom, ale niektoré kovy pri nízkych teplotách možno prirovnať k riekam, v ktorých voda potečie aj na rovine.

Ginsbergovo Kvílení je stále aktuální –i po padesáti letech Přestože Allen Ginsberg napsal svou dlouhou báseň Kvílení již v roce 1955, nepřestává být aktuální – a to nejen pro své literární kvality. Důkazem je i stejnojmenný večerní film, pojednávající nejen o jejím vzniku, ale také soudním procesu, který její vydání provázel.

Jazmín, v Sýrii veľmi obľúbený ako okrasný ker, sa tam zrejme ujíma aj vo svojom druhom – politickom – význame. Demonštranti žiadajú slobodu a líder krajiny odmieta odstúpiť. Tento líder, prezident Bašar Al-Assad, pritom ešte nie tak dávno stelesňoval nádej na lepší život.

Šéfom poroty 67. benátskeho filmového festivalu bol nevyspytateľný Quentin Tarantino. Nebolo preto ťažké predvídať, že karty udelenia prestížnych cien šalamúnsky zamieša a že sa Zlatý lev ocitne v prekvapivých rukách.

Ako možno správne študovať Bibliu? Historicky, ako dokument a svedectvo doby? Alebo nábožensky, ako teologický text zjavený priamo Bohom? Možno stavať jedno proti druhému alebo možno spojiť historický a teologický prístup do jedného?