Európa má vlastné bezpečnostné riziká, ktorým venuje pozornosť. Ukrajina za rohom, Sýria o niečo ďalej; tam i tam záujmy ruského medveďa. Ostatok sveta však už najmenej tri roky straší napätie medzi Čínou a Japonskom. Najbližší vojnový konflikt môže prepuknúť práve tam.

Sen. Som v Petrohrade. Putujem po jeho literárnej mape. Všade sú domy, samé domy – múzeum domov. Pekné náhrobky pre tých, čo zahynuli pri stavbe tohto krásneho kolosu na severných močiaroch. Dobré miesto na snívanie, rozmýšľanie, skrátka, na tvorbu. Chodím po literárnej mape. Zdá sa, že každý dom je tu spojený s nejakou osobnosťou, umelcom, spisovateľom, literárnou postavou. Pamätné tabule, pomníky, znaky dejín, svedkovia kultúry. Som pri eklektickom dome s baštou. Tu žil básnik a filozof Viačeslav Ivanov.

Majú to byť Putinove hry, teda presnejšie povedané zimná olympiáda Putinovho Ruska. Nebyť návštevy ruského prezidenta na zasadnutí MOV v lete 2007 v Guatemale a nebyť jeho prejavu v angličtine, sotva by sa dnes v Soči konali.

Dodnes sa mi pri tej vôni vybaví tichá babičkina predná izba, do ktorej sa chodilo len pri oslavách a vzácnych návštevách. V kúte tam trónil v kvetináči vysoký kríček, ktorý voňal čudno, no omamne. Pripomínal kadidlo a volal sa rozmarín.

To, že Robert Fico zatrúbil na čosi ako reformu súdnictva, je ešte aj na prezidentskú kampaň prisilný čaj. Práve ten premiér, ktorý si pestoval Štefana Harabina, čoby ministra spravodlivosti, ako izbovú kvetinku, zaútočil dva mesiace pred rozhodovaním voličov, či z neho urobia hlavu štátu, na súdne prieťahy, burácal hnevom nad „zabezpečením a výhodami sudcov v porovnaní s inými zamestnaniami“, a podobne. Na to bol Fico šesť rokov predsedom vlády, aby „zásadné rozhodnutie pre verejnosť, že každého sudcu preveríme“, oznámil šesť týždňov pred voľbami?

Hovorí sa, že dejiny majú tendenciu sa opakovať. Čína začala hromadiť obrovské rezervy zlata. Odhaduje sa, že Číňania za obdobie od januára do októbra 2013 kúpili viac než 950 ton vzácneho kovu. Prečo to robia?

„Addio Abbado,“ objavilo sa náhle v statuse jedného z mojich priateľov na sociálnej sieti. Práve tam a na hudobných serveroch sa v pondelok 20. januára rýchlo začala šíriť smutná správa. Zomrel taliansky dirigent Claudio Abbado.

Asi to nie je náhoda, že práve v krajine, kde sú celú zimu silné mrazy, sú ľudia totálne namotaní na „dostávku”, čo po rusky znamená donáška tovaru domov. U nás si ľudia obvykle dajú doniesť nadrozmerné spotrebiče alebo nábytok, prípadne pizzu. Tu si ľudia objednajú hocičo. Chleba, mlieko, mrkvu. Plienky. Klobúk. Zvlhčovač vzduchu. Dokonca aj inzertné portály majú dostávku. Predvčerom mi pani v kožuchu priniesla cumeľ. Jeden cumeľ. Už nám doniesli aj akvárium, aj radiátor, ja som zasa predala nespotrebované dojčenské mlieko.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Posledných šesť rokov som bol skeptický k optimistickým odhadom tempa rastu americkej ekonomiky v nadchádzajúcom roku. Tam, kde sa väčšina prognostikov a politickí pracovníci dívali do budúcnosti s optimizmom, som videl silné protitendencie, ktoré by mohli spôsobiť hospodársky pokles a následne iba podpriemerné zotavenie.