Estónsky minister financií Jürgen Ligi minulý týždeň slovenským novinárom povedal, že by nechcel, aby Estónsko dopadlo ako Slovensko. Vie, o čom hovorí.

V poľskej spoločnosti sa deje niečo znepokojujúce. Takmer vo všetkých krajinách chodia ľudia do kina na akčné filmy, romantiku alebo komédie. V Poľsku je to inak. V poslednom rebríčku najnavštevovanejších filmov sú tieto tri: Jesteś Bogiem (Si Bohom, príbeh mladého speváka, ktorý spáchal samovraždu), W ciemności (V tme, príbeh z obdobia holokaustu) a Sala samobójców (Miestnosť samovrahov, film o depresii a závislosti). Všetko smutné až stiesňujúce filmy.

Podivuhodné monumentální svědectví, Bůh a člověk hledající smysl, zdánlivě jen pouhých sedmdesát stránek dialogu o víře a psychoterapii, o spáse a psychickém uzdravení, o Církvi a židech po šoa, o bibli a racionalitě mezi vídeňským psychiatrem Viktorem Franklem a izraelským religionistou Pinchasem Lapidem. Dvouhlas tazatelů naznačuje životní prostor lidské naděje, jde o postoj, o čin a nikoli o řeckou symetrii buď a nebo. Můžeme jen tušit, proč tahle zneklidňující knížka čekala dvacet let na vydání.

Originalita a pôvodnosť si s popkultúrou nikdy príliš nerozumeli a vďaka bohu za to. Každému aj tak skôr či neskôr dôjde, že všetky príbehy už boli tisíckrát vyrozprávané. Večný návrat toho istého. Čo nám zostalo, sú variácie, verzie, odvodeniny, deriváty. Menia sa kulisy, postavy, avšak príbehy zostávajú. O láske, o smrti, o samote, o cti, o pravde, o priateľstve, o bytí, o poznaní, a tak ďalej.

Zemetrasenie v Lisabone, ktoré sa odohralo 1. novembra 1755, bolo jednou z najničivejších prírodných katastrof v dejinách. Zmenilo nielen podobu tohto zničeného mesta, ale aj dejiny modernej filozofie. O zle v Bohom stvorenom svete, s ktorým sa musí ľudstvo vyrovnať, píše David Goldman.

Prožíváme dobu postní. V této době bývají podle staré tradice obrazy a kříže v kostelech zakryty. Jsou zakryty až do Velkého pátku, do dne, kdy si připomínáme nejradikálnější skrytost Boží. Onu Boží skrytost, jejímž výrazem je Ježíšův výkřik na kříži: Bože můj, proč jsi mne opustil?

U nás ich skôr poznáme rozomleté a natlačené do nevzhľadnej tuby. Podaktorí ju majú už peknú dobu v chladničke a za boha, a niektorí aj za národ, nevedia, čo s ňou. Pričom ide o starodávnu delikatesu – sardelky.

KNIHA Pišta Vandal: Prototyp Eva (Limerick, 2012) Literárne spracovania dramatického, apokalyptického zápasu medzi človekom, hriechom a Bohom majú dlhú a pestrú históriu: od výborných diel Danteho, Miltona, Komenského, Johna Bunyana, Bulgakova či C. S. Lewisa až po dobre mienené gýče, medzi ktorými patrí Youngova Chatrč medzi tie lepšie kúsky. A potom je tu hard-core apokalypsa Prototyp Eva Pištu Vandala, metalistu a pankáča, autora duchovnej poézie aj Havinkovho hovienka, Pekelnej muziky aj životopisu misionára Karola Nižňánskeho.

Stretli sme sa v detskom oddelení Malokarpatskej knižnice v Pezinku. Keď rozdala čitateľské preukazy veselej skupine prvákov, rozprávala nám o detstve, o otcovi Vincentovi, o práci, novinách a písaní, o knihách, o Bohu. Spisovateľka Veronika Šikulová.

S vierou je to ako s hudbou. Niekto je odchovaný na folklóre a má k nemu citový vzťah. Iný má z folklóru žihľavku a môžete mu stokrát hovoriť, že sú v ňom ukryté klenoty. Môj kamarát sa v štyridsiatke zobudil z hýrivého života a vliezol do kostola. Už odtiaľ nevyšiel. Nastalo obrátenie. Necítil sa nikde vo svojej koži, len v blízkosti Pána Boha.