Viaceré významné osobnosti českého a slovenského verejného života sme oslovili s nasledujúcou otázkou: Myslíte si, že rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, alebo mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť? Prinášame odpovede Václava Klausa, Roberta Fica, Dominika Duku, Martina M. Šimečku, Bélu Bugára a Daniela Pastirčáka.

V priebehu minulého týždňa nás po úspešnej šnúre domácich zápasov čakal trojzápasový trip hlboko v Rusku – v najvýchodnejšej časti Európy, na Urale. V porovnaní s domácou atmosférou, kde sme zvyknutí na úžasné povzbudzovanie, sme hrali v oveľa komornejšej atmosfére. A hrali sme, podľa môjho názoru, trochu zakríknuto.

Ako nám môžu dejiny pomôcť pochopiť súčasné dilemy krajín okolo Stredozemného mora? Keď hovorím o dejinách, nemyslím tým posledných 20 alebo 30 rokov, ale historické procesy, ktoré siahajú do antiky alebo stredoveku. Píše David Abulafia.

Vždy mi boli sympatickejší konzervatívci ako liberáli. Môže za to Ronald Reagan. Toľko do neho komunisti búšili, že mi na tom čosi nesedelo a začal sa mi pozdávať. Vývoj mi moje tušenie potvrdil. Od čias Reagana si myslím, že konzervatívci majú na rozdiel od liberálov zmysel pre humor, nadhľad a keďže ctia jednotlivca bez ohľadu na názor, bohatstvo, veľkosť či pôvod, tak sa dokážu zastať „v nesnázích“ aj oponenta. Osobnosti a udalosti z minulosti mi tento názor celkom pekne dokazujú (nečesť a česť mnohým výnimkám), prítomnosť však začína imidž konzervatívcov v mojich očiach kaziť.

Kowalska/ Ciechowski: Moja Krew (Universal, 2010)

Buddhistický mních Ašin Issarija (37) alebo Kráľ Nula, ako si sám hovorí, bol jedným z organizátorov Šafranovej revolúcie 2007. Po jej potlačení musel ujsť z Barmy do Thajska. V meste Mae Sot neďaleko barmských hraníc založil knižnicu. Vystupuje verejne, neskrýva sa, hoci vie, že chápadlá barmskej vlády siahajú aj sem.

John Cage patrí k nemnohým osobnostiam moderného umenia, bez ktorých by bol svet iným – nielen hudobný či umelecký svet, ale svet, ktorý zakúšame každým dňom... Svojimi otvorenými a nekonvenčnými postojmi ovplyvnil generácie umelcov po celom svete.

Z Prahy do Bratislavy mi to ide každé dve hodiny. Posledné týždne som vo vlakoch medzi našimi hlavnými mestami takým častým cestujúcim, že by som mohol dostať nejakú množstvovú zľavu. Tie vlaky však nechodia len z Česka na Slovensko, ale omnoho ďalej. Jeden z nich končí až kdesi v Belehrade, ten, ktorým idem práve teraz, vyrazil niekedy ráno z nádherne znejúceho miesta Hamburg-Altona. Všetky však vychádzajú z Berlína a cez Prahu a Bratislavu dôjdu do Budapešti.

Pozerám sa na fotky svojich nepálskych detí a plačem. Viem, že som si to už zakázala. Nič nevyriešim, keď si budem ešte viacej ničiť nervy. Len nakŕmim svojou zlosťou, bezmocnosťou, sklamaním a stále nestráveným šokom svoju odvahu, otrasiem sa a idem robiť niečo užitočné. Niečo, čo im možno pomôže. Niečo, čo mi utlmí bolesť zo sklamania a vlastnej slepoty počas tých piatich rokov, čo som pomáhala mojim nepálskym deťom.

Milí priatelia, moja manželka vynašla detektor trápnosti. Kým sme boli mladší, utajovala to predo mnou. Bála sa výsmechu, nepochopenia, či dokonca odmietnutia.