Stretli sme sa v Brooklyne, pred Koniarovým starožitníctvom, kde mala Nicole Krauss fotenie pri príležitosti vydania svojho nového románu Great House. „V knihe hrá podstatnú úlohu starý písací stôl,“ vysvetlila mi cestou do kaviarne, „tak preto starožitníctvo.“ Pri našom rozhovore sme sa tiež vrátili v čase – k jej prelomovému románu Dejiny lásky, ktorý prvýkrát vychádza v slovenčine.

Milujem katastrofické filmy. Keď vybuchuje v pozadí sopka, ulicami tečie láva a všetci utekajú. Alebo ako malé americké mesto napadnú obrie pavúky. Alebo ako príde potopa a voda berie všetko sebou.

Mená si nevyberáme. Niekto sa volá dosť nešťastne a musí s tým žiť celý život. V skvelom filme Díky za každé nové ráno sa učiteľka premenovala z Hakundáková na Hakunděková, aby sa jej žiaci nesmiali. A to mala v mene iba náznak vulgarizmu.

O tom, aké komplikované bývajú vzťahy medzi veľkými a malými. Stáva sa to najmä vtedy, keď malá krajina náhle získa či zvýrazní svoj strategický význam. A je to aj prípad Rumunska – krajiny, ktorú si Rusko čoraz väčšmi všíma.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.

Začiatkom minulého roku získal cenu Smitha Breedena za najlepší článok v Journal of Finance publikovaný v roku 2009. Koncom roka mal prednášku na bratislavskom matfyze. Pri tej príležitosti veľmi ochotne odpovedal na naše otázky. Péter Kondor.


Emil, vieš čo je nového? Nič. Si prekvapený? Asi nie. Voľakedy, bol som ešte mladík, mal som tetu, ktorú som občas navštívil a vždy sa ma opýtala „Čo nového, Mirinko?“ Ja som vždy povedal „Nič, tetuška“ a ona povedala „To je najlepšie“.

Emil, urobil som fór a minulý týždeň som nahovoril tú starú komunistku z nášho starobinca na veľkú prču. Prišiel som za ňou, v obleku a s kravatou, červenou, zaklopal som na jej dvere, otvorila pozvala ma ďalej, a keď som jej dal snežienky, mal som ich vo vrecku saka, možno si myslela, že ju chcem požiadať o ruku, lebo v očiach mala nádej. A potom trochu, ale len trochu sklamania, keď som jej navrhol, aby sme v starobinci oslávili šesťdesiate tretie výročie februárových udalostí.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Výskumy naznačujú, že deti sú preceňované, čo sa týka vplyvu na kvalitu života. Najšťastnejší som vraj mal byť, kým som žiadne deti nemal. Prípadne moje šťastie nenápadne čaká, kedy konečne odletia z hniezda.