Médiá sa snažia proti kríze bojovať rôzne. Jedny idú do bulváru, iné lákajú predplatiteľov na rôzne bonusy, ďalšie zamykajú obsah internetových stránok. Dva európske mediálne kolosy Ringier a Axel Springer sa rozhodli spojiť svoje sily.

Milý Emil, píšem ti z nemocnice. Predstav si, čo sa stalo. Ráno som si išiel kúpiť noviny do trafiky, čo je neďaleko nášho starobinca. Kupujem noviny každý deň, je to zaužívaný zvyk, prečítať si dennú tlač ešte pred raňajkami.

Pád tretej ríše je koprodukčný film o posledných dňoch Adolfa Hitlera. Zhodou okolností išiel minulý týždeň aj u nás, prekvapivo na Markíze, neprekvapivo neskoro v noci. Predsa len to nie je film pre peoplemetre.

Ak ste pred 25 rokmi mali radi elektronický zvuk Depeche Mode, no kapela sa vám zdala príliš romantická, riešenie existovalo. Volalo sa Nitzer Ebb.

Iste, kritici Richarda Sulíka, najmä z prostredia SDKÚ, majú pravdu, keď ho označujú za neriadenú strelu.

V tomto texte ide o dve témy. Inde by to boli témy rozdielne, na Slovensku sa nedajú oddeliť. Obe sa týkajú celku našej kultúry: konkrétni v ňom jedinci slúžia len na osvetlenie všeobecného stavu.

Rozhovor s českým teatrológom Vladimírom Justom o jeho knihách a zamorení verejného priestoru.

Stúpame s malou skupinkou do kultového horského mestečka Namche Bazaar. Stretávame starých hipisákov, čo si dávajú Everest Base Camp po tridsiatich rokoch. Väčšina ide so svojimi vyrastenými deťmi a krúti hlavou, čo sa to, preboha, stalo s ich rajom. Namche, kedysi útle kamenné mestečko, dnes vyzerá ako európske alpské mesto s farebnými strechami z vlnitého plechu.

Dirigovanie som nikdy neštudoval, dirigovať som sa učil, takpovediac, po ceste. Na Konzervatóriu som si založil ilegálny komorný orchester, počas školy som začal dirigovať všelijaké štúdiové formácie, džezbendy, potom prišli nejaké koncerty a učil som sa vlastne metódou pokus-omyl. Ako neskúsený mladík som nabral aj všelijaké návyky, napríklad ten, že keď pri nahrávke režisér nezačul chybu, tak väčšinou nikto nič nepovedal a išlo sa ďalej, aby sme skôr skončili a zarobili tak viacej peňazí za menej muziky. Čo tam po výsledku. (Aby sme nezovšeobecňovali, našli sa aj orchestre, ktorým na výsledku záležalo. Ako šafranu.)

Mečiar sa začiatkom roku 1990 objavil fakt ako vychádzajúca hviezda slovenskej politiky. Ohuroval znalosťami (vtedy sme ešte netušili, že sú to znalosti dodávané z temných zákutí komunistického undergroundu), výdržou (vtedy sme ešte nevedeli, že ide o jazdu medzi Scyllou a Charibdou stavov jeho duše), komunikačnými schopnosťami (vtedy sme ešte nevedeli odhadnúť rozdiel medzi možnosťou a skutočnosťou), rýchlym rozhodovaním (vtedy sme ešte netušili, že aj sľubovanie nemožného je istým typom rozhodovania), jasnozrivosťou (vtedy sme ešte netušili, že sa za ňou ukrýva sieť vycvičených informátorov), presvedčivosťou (spojenou s vydieraním)... a zdanlivou lojalitou, ktorá bola iba umne ukrývanou prípravou na frontálny útok na Verejnosť proti násiliu (VPN). Spoznávali sme sa v akcii a keď sme sa spoznali, došlo ku konfliktu, ktorý bol koncom VPN a začiatkom Mečiarovej politickej kariéry. Mečiara sme odvolali po tom, ako sa opakovane pokúsil denunciovať Jozefa Kučeráka, ktorý viedol vo vláde Slovenskej republiky ekonomickú reformu. Po tom, ako napadol Verejnosť proti násiliu v televízii vymyslenými obvineniami o cenzurovaní jeho príhovorov k občanom. Po tom, čo rozbil prvú ponovembrovú koalíciu svojvoľným odvolaním ministra vnútra nominovaného najbližším koaličným partnerom (KDH) a vniesol napätie do vzťahu s týmto koaličným partnerom. Po tom, čo vyšlo najavo, že začína okolo seba budovať záujmovú sieť všakovako podplatených a zmanipulovaných ľudí. Po tom, čo sa naozaj ukázalo, že iba s ťažkosťami rozlišuje medzi pravdou a lžou, respektíve používa lož ako pracovnú metódu.