Zobudila som sa, tak ako každé ráno, na ukrutný škrekot goanských vrán. Začínajú okolo ôsmej, pričom vrchol dosahujú okolo deviatej. Ľudia z chatiek na pláži vyliezajú o čosi skôr – v chatkách sa od pol deviatej nedá dýchať. Vrany a vzduch, dve veci, ktoré udržujú naše dni v zdravom a pravidelnom rytme. Ranné vstávanie rovná sa večerné zaspávanie. Rutina. Vyšla som na vykachličkovanú verandu pozdraviť naše kravy, ktoré sa večne ponevierajú na priedomí, ale namiesto nich mi zrak padol na zem.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Neštrajkujú, nehromžia, že sa im máli, nesťažujú sa. Nedávajú a nesťahujú výpovede, nehrozí pre nich výnimočný stav. Sanitárky a sanitári, bez ktorých by zdravotníctvo nefungovalo.

Nejdříve trochu sebezpytování. Docela dlouho jsem Ruda Dzurka považoval za svého romského kamaráda, za romského umělce a sebe za tolerantního gádže. Dnes už vím, že i v mém postoji byl kus takzvaného romského problému. Ve mně – ne v něm.

Margaret Thatcherová a Meryl Streepová. Prvá z nich od konca päťdesiatych rokov stúpala po politickom rebríčku britskej Konzervatívnej strany, až kým sa v roku 1979 nestala na viac ako dekádu silnou predsedníčkou vlády, prvou ženou v tomto úrade.

Keď som prvýkrát zaregistrovala pojem maskot, bolo to v prípade smädného mnícha. Potom som si maskotov začala viac všímať. Obrovské zajace a medvede rozdávajúce letáky po uliciach, a v nich ťažko pracujúci brigádnici. Cez dierku na oči vidno, ako sa z nich leje pot. Deti sa s nimi fotia a brigádnici sú radi že sú nespoznateľní. Odporný job. Ako dieťa som si zaradila maskotov do kategórie ponižujúcich a trápnych elementov novej doby, ktorá prišla po osemdesiatom deviatom. Predtým som maskotov nevidela. Boli vôbec?

Skúsenosť učí, že predvolebné sľuby a stranícke programy treba brať s rezervou. Napriek tomu sa do nich oplatí aspoň nazrieť. Veď, čo ak sa pod nánosmi fráz, klišé a balastu predsa len nachádza originálna myšlienka alebo zaujímavý nápad.

Prežiť krásnu letnú dovolenku je poriadna drina. Preto sa na ňu treba zodpovedne pripravovať už od zimy. My vám poradíme, ako na to.

Pravidelne ním ohurujeme svet na výstavách a vyhrávame gastronomické súťaže. Málokto však na Slovensku o tom čo i len tuší. Ak môžeme byť, čo sa týka gastronómie, na niečo právom hrdí, je to náš med.

Rok 1997. Luke Perry, rebel bez príčiny, v existenciálnom kŕči nehanebne parazitujúci na ikonografii James Deana, sa pokúša presadiť na filmovom plátne. V seriáli Beverly Hills 90210 nemá konkurenciu, trčí nad všetkými, v Piatom Elemente Lucca Bessona má len štek, a aj tak je to utrpenie. Zrazu vidno, ako táto televízna hviezda na film nemá, nestačí naň. Divákom je trápne spolu s ním.