Ľahšiu časť eurokrízy máme za sebou. Doteraz stačilo rozdávať sľuby. No pomaly treba začať zháňať peniaze na ich plnenie. Šetrením. A to bude bolieť. Niektorých asi viac, iných menej, isté však je, že to bude bolieť všetkých. A preto sa do toho nikomu príliš nechce.

Nedávno bola v Bratislave otvorená veľká galéria na Nedbalovej ulici. Ide o pozoruhodný počin nielen v slovenskom kontexte.

Umelecké diela sa najčastejšie predávajú na aukciách, predajných výstavách či pri osobných návštevách v ateliéroch umelcov. Ak však nie ste dostatočne „iniciovaní", sú tieto možnosti pre vás pomerne ťažko prístupné.

V slovenských dejinách nie je až tak veľa udalostí, na ktoré by sme mohli byť právom hrdí. Kto si ešte dnes spomenie na vyhlásenie, v ktorom sa hŕstka intelektuálov ospravedlnila Židom za deportácie? Pritom ide o druhú najdôležitejšiu akciu disentu pred rokom 1989.

Fixná idea premiéra, jedna zdravotná poisťovňa, je vo fáze „projektovej dokumentácie“. Analýzu, ktorú predstavila ministerka Zvolenská, však ešte čaká tŕnistá cesta realizácie. Je takmer isté, že stanovený termín – rok 2014 – pluralitný systém poisťovní prežije. No dôvod na výdych to nie je. Zo staršieho verdiktu Ústavného súdu k prvému Ficovmu pokusu o „unitarizmus“ v zdravotníctve („zákaz zisku“) jednoznačne vyplýva, že ústavne konformný spôsob neexistuje. Skutočnosť, že druhý pokus začína premiér z právne beznádejnej pozície, o čom dobre vie, tak s veľkou silou upozorňuje, akú významnú rolu zohráva v jeho vládnutí ešte stále ideológia.

Keď píšem tento text, netuším, či sa tomu pánovi podarilo v sobotu dobre poupratovať „komunálny odpad“, ktorý má na svojom novonadobudnutom pozemku v Krásnohorskom Podhradí. Pozrela som si deň predtým jeho prezentačné video k tejto akcii. Ako vlastník obhajuje svoje nespochybniteľné právo upratať si na svojej parcele, ktorá je v katastri nehnuteľností stále vedená ako trvalý trávnatý porast. A hoci médiá vraj proti nemu vedú dezinformačnú kampaň, on iba bráni svoje právo, dať svoju parcelu do takého stavu, aby sa neporušoval zákon. Teda aby jeho pozemok bol opäť pozemkom iba s trvalým trávnatým porastom. Žiadne načierno postavené chatrče tu teda nemajú čo robiť.

Vyrážam na výlet svojich snov. Vyrážam do neznáma a nebojím sa, lebo tá neznáma zem mi vŕta hlavou už 5 rokov. Keď som prvýkrat videla film Himalaya, rozhodla som sa ostať v Nepále a ísť tam, kde zastal čas, kde je len to, čo si ľudia vypestujú, vyrobia alebo vymenia za soľ. Tam, kde sú karavany jakov, domčeky z kamenia bez okien a kde ženy nosia v ušiach veľké tyrkysové náušnice. Tam, kde ešte stále existuje mystické šamanistické náboženstvo Bon, ktoré s príchodom buddhizmu v Tibete celkom zmizlo. Zachovalo sa však tu, v zázračnej zemi Dolpo.

Americké prezidentské voľby sú, samozrejme, zápasom medzi Barackom Obamom a Mittom Romneym, aspoň pokiaľ ide o mená, ktoré budú 6. novembra napísané na volebných lístkoch.

Tipovať víťaza futbalového zápasu a konkláve nie je to isté. Kým na ihrisku je 22 hráčov rozdelených do dvoch mužstiev, v Sixtínskej kaplnke bude zavretých 115 kardinálov s rôznymi pohľadmi na vedenie cirkvi.

Prebúdzam sa o štvrtej ráno. Prebúdzať sa nie je to správne slovo, pretože som takmer nespal, taký som nervózny. Desať dlhých rokov urážok, kopanie do všetkého, čo mi bolo takmer sväté, do Václava Havla predovšetkým. Roky, keď mi cez prostredníkov dávali vedieť, že sa s Klausom nikam nepozriem. Ani na túto jeho úplne poslednú zahraničnú cestu som ísť nesmel.