Viper SD-4 je ultraľahké lietadlo vyrobené v prešovskej firme Tomark. Napriek tomu, že jeho názov znamená v anglickom preklade „zmija“, podobá sa svojou eleganciou skôr na kovovú vážku.

Pred poslednou štvrtinou dvojzápasov tretieho – kľúčového – predkola kvalifikácie Ligy majstrov mali postup na svojej strane obaja majstri krajín bývalého Československa. Posledné polčasy sa však skončili opačne, ako možno pred zápasom očakávala futbalová verejnosť. Vlastne celý uplynulý eurofutbalový týždeň obrátil aspoň na jedno leto pomery medzi českými a slovenskými klubmi tak trochu naruby.

Svetové vojny dvadsiateho storočia patria k najtragickejším etapám európskych dejín. Dni, v ktorých prudko devalvovala cena ľudského života, keď mnohí podľahli mýtom o svojej výnimočnosti. Elementárna ľudskosť sa vytrácala, pod ťarchou vojenskej propagandy, hesiel o nutnosti viesť vojnu – lebo ak nie my, tak oni; musíme ich zničiť, lebo oni zničia nás. Za posledných sedemdesiat rokov sa dokonca z holokaustu stalo alibi umožňujúce beztrestné konanie a bezprecedentné pohŕdanie ľudským životom.

Už starogrécky historik Thukydides v svojom klasickom diele objasnil, prečo ľudia vedú vojny. Ide im o strach, záujem a česť.

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Ruský pesničkár, herec a básnik obdobia rozkladajúceho sa socializmu Vladimír Vysockij má vo svojom repertoári jednu výnimočnú filozofickú pesničku Balada o Pravde a Lži, ktorá práve dnes, v období nového rozkladu, opäť začína byť veľmi aktuálna. Rozklad potrebuje imitovať rozkvet, vytvárať fikciu pravdy, pod ktorej povrchom sa však škodoradostne smeje lož. Ak v umeleckom diele fikcia človeka povznáša, v živote je fikcia-lož príznakom nízkej kultúry. Vysockého balada rozpráva príbeh o tom, ako hrubá, bezočivá a špinavá Lož zlákala k sebe naivnú Pravdu a pohostinne jej ponúkla nocľah.

Nehovorte o politike a náboženstve. Tak znie pravidlo číslo jedna pre najrozšírenejšiu nelegálnu dátovú sieť v Havane. Tí, ktorí sa stanú súčasťou siete routerov a antén akceptujú toto pravidlo ako podmienku prežitia. Pripojením sa k tejto službe vzniká isté spoločenstvo, pričom každý člen vie, že nesmie vzbudzovať pozornosť. Napriek všetkým týmto prísnym obmedzeniam, stojí tá skúsenosť za to. Zažiť závrať z toho, že ste online, aj keď v skutočnosti viete, že ste offline. Je to ilúzia internetu, ktorý funguje, kým svieti kontrolka na vašom routeri.

Iste, drvivá väčšina moslimov sa mierumilovne modlí k Alahovi, robí si svoje a na nikoho neútočí. Žiaľ, západná civilizácia má čoraz častejšie dočinenia s tými moslimami, ktorí nenávidia všetkých, čo sú iní ako oni. Ak majú príležitosť, bez milosti útočia. A to aj v krajinách západnej civilizácie, kde si vyznávači islamu slobodne užívajú svoju slobodu a práva. Sloboda im umožňuje napríklad schádzať sa v mešitách, kde ich fanatickí duchovní podnecujú páchať zlo.

„Humor je najkratšia cesta jedného človeka k druhému“. Tvrdil počas svojho života George Wolinski, zavraždený člen redakcie Charlie Hebdo. V čase útoku mal osemdesiat rokov. V Echu24 je vyfotený s karikatúrou holej ženy, ktorej rozkrok značí dvojité v – podpis autora. Títo ľudia pestovali humor ako životný štýl. Boli to bohémi, umelci a veľkí sympaťáci. Slúžili karikatúre, tomu hara-kiri umeniu skratky, vyšľahali ju na maximum a keď hrozila odplata za to, čomu celý život verili, necúvli.

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.