V našom televíznom klebetení, ktoré sa volá Sedem s r. o., sa minule objavila dosť závažná téma – porekadlá a ich zmysel. Diskutovalo sa o ich zmysle, nie o význame. Význam rozhodne majú. Ak ich použijete v pravej chvíli a na pravom mieste, slúžia ako nevyvrátiteľný argument.

Španielska socialistická vláda chce prinútiť cirkevné školy, aby učili o „homosexuálnej rodine“. Kabinet José Luisa Zapatera prišiel minulý rok s novým plánom pre predmet občianskej výchovy. Učitelia majú žiakov učiť, že existuje viac typov rodín: tradičná, rodina s jedným rodičom a homosexuálna.

Pakistanský prezident Parvíz Muššaráf má konflikt záujmov. Nevie si vybrať medzi prezidentským kreslom a uniformou. Prezident, ktorý sa k moci dostal prevratom v roku 1999, by sa podľa ústavy mal vzdať funkcie šéfa ozbrojených síl, kým sa v októbri bude uchádzať o znovuzvolenie.

Koho majú Rusi najradšej? Podľa posledného prieskumu spoločnosti VCIOM ruskí občania označili za najpriateľskejšie štáty Čínu, Bielorusko a Nemecko.

Každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy je klasickým rituálom takzvaného sociálneho štátu, ktorého zmyslom je predvádzanie sa politikov, ako majú na srdci „dôstojný život“ pracujúcich.

Spoločnej ceste amerických ministrov zahraničia a obrany na Blízky východ predchádzalo oznámenie o predaji amerických zbraní do tejto oblasti. V nasledujúcich desiatich rokoch majú tamojšie vlády kúpiť od Američanov zbrane za 63 miliárd dolárov.

Ako by mali vyzerať osnovy a učebnice prírodných vied na základných a stredných školách? Nuž, bolo by dobré, keby obsahovali zrozumiteľné vysvetlenia zaujímavých a prakticky dôležitých vecí a javov, s ktorými sa stretáme v bežnom živote. To je predsa celkom jasné, nie? Fajn, a teraz sa pozrite na osnovy a učebnice svojich detí.

Čo majú spoločné Neil Young a Tašunka Witko? Bájny náčelník Siuxov, známy tiež ako Splašený kôň, inšpiroval svojou osobnosťou mnohých rozprávačov i poslucháčov a spolu s menom Crazy Horse možno časť tejto legendy ožila aj v hudbe kapely jedného z najvplyvnejších pesničkárov.

„Je tu niekde Nina Hynes?“ pýtal som sa publika v TB aréne minulý rok na Pohode. Nina mala za pol hodinu vystupovať a nebolo jej. „Here I am!“ zakričala z publika nenápadná dievčina s úsmevom írskeho škriatka na tvári a elektrickou gitarou na pleci a začala sa predierať do zákulisia.

Keby skupina Para žila a tvorila v krajine s normálnym hudobným trhom, hralo by ju každé rádio a vystupovala by na štadiónoch.