Seriálov je fakt priveľa, aby sa v nich dal udržať aspoň letmý prehľad, môžeme ich rozčleniť na nové, ktoré odštartovali relatívne nedávno a beží ich prvá séria, potom aktuálne seriály, ktoré už majú pár sezón za sebou, a staré seriály, ktoré už skončili. Je čo je, viac nebude. A to je pôvab starých seriálov, konečnosť, uzatvorenosť, svetlo na konci tunela, to vedomie, že ak človeka starý seriál dostane, môže si ho pozrieť od začiatku do konca, žiadne čakanie, žiadny nepokoj.

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Knihám švajčiarskeho spisovateľa Pascala Merciera sa stalo to, o čom mnohí autori iba snívajú: začalo sa o nich hovoriť, v dôsledku čoho sa začali predávať.

Film Hry o život (The Hunger Games) bol do slovenských kín nasadený v deň celosvetovej premiéry 22. marca. Jeho uvedeniu predchádzala na domáce pomery nápadná kampaň a ak sa z Hier o život stal obrovský filmový hit (a stal sa) je to najmä kvôli nej. Ale nielen.

Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.

Vždy, keď sa prichytím, ako odvrávam televízii, cítim sa nesvoj. Znamená to totiž, že videné ma zasiahlo natoľko intenzívne, že sa s ním bez slov nedokážem vyrovnať. Nadávam. A okrem toho táram, čím sa dopúšťam rovnakého hriechu, ako tí ľudia na druhej strane, v telke, tí, čo ma vytáčajú natoľko, že ich verbálne vyčíňanie nedokážem obísť mlčaním.

Majstrovstvá Európy vo futbale sa skončili a začalo sa účtovanie. Všetky prieskumy verejnej mienky ešte pred začiatkom Euro 2012 ukazovali, že ľudia sú z tejto udalosti rozčarovaní. Vláda hovorila, že organizácia majstrovstiev bude pre štát znamenať modernizáciu a civilizačný skok. Dnes vieme, že nič z toho nevyšlo. Občianska platforma sľúbila, že sa postaví 4200 kilometrov diaľnic a ciest. Podarilo sa však iba 600 kilometrov a časť z nich bude po majstrovstvách ešte uzatvorená, aby sa dokončili. Jediná vec, ktorú sa podarilo splniť na 100 percent, je postavenie štyroch nových štadiónov. Diskusia o tom, ako využiť národný štadión vo Varšave, ktorého prevádzka stojí ročne 7 miliónov eur, však pokračuje.

Marcus Tullius Cicero bol významný rímsky politik na konci obdobia rímskej republiky. Prešiel postupne viacerými stupňami kariéry až po úrad konzula. Uverejňujeme viac ako 2 000 rokov starý text jeho brata Quinta, ktorý mu radil, ako má viesť kampaň, aby v nej vyhral.