Téma rodinných vzťahov matiek a otcov na jednej strane a detí na strane druhej patrí (nielen) v kinematografii k neutíchajúcim. V dnešnej dobe, keď sa oprávnene veľa hovorí o kríze rodiny, zraniteľnosti detí či strácaní tradičných hodnôt, je to priam top téma. Lenže: akokoľvek aktuálna a hlboká téma sa sama osebe nepostará o kvalitu filmu.

Kniha Etgara Kereta Sedem dobrých rokov pozostáva z krátkych textov, príbehov z obdobia, keď bol Etgar „otcom svojho syna a zároveň synom svojho otca,“ ako nám povedal v rozhovore. Saláma je posledným textom v knihe.

V Národnom múzeu T. H. Ševčenka v Kyjeve sa nachádza jedno významné dielo, ktoré má pre dejiny ukrajinskej kultúry, a zvlášť literatúry neoceniteľnú hodnotu. Je to portrét významného ruského básnika, otca ruského romantizmu a vychovávateľa cárskych detí V. Žukovského. Tento portrét zohral rozhodujúcu úlohu v živote najslávnejšieho ukrajinského básnika a maliara T. Ševčenka, ktorý pre Ukrajincov znamená to, čo pre Rusov Puškin či pre Slovákov Hviezdoslav.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Po všetkých, čo predstavujú reálnu moc v našej krajine, od politikov vládnej strany až po biskupov, sa k referendu nevyjadrili už len slovenskí mafiáni. Divím sa, že zatiaľ ešte nijaká „mafia friendly“ televízia nespravila reportáž o tom, čo si skutočný slovenský kmotor myslí o nebezpečenstve hroziacom tradičnej rodine. Veď by to nebolo prvýkrát. Ukázala by ho ako vzorného otca, ktorý si len ťažko dáva servítku pred ústa, čo sa „tých buzerantov“ týka, a obrázok by bol dokonalý.

Slovenský architekt, ktorý má vďaka otcovi aj gruzínske korene a pre nás netradičné meno, si tento rok nemôže sťažovať na neúspech. Irakli Eristavi totiž zbiera ceny, kade chodí. Môžu za to košické Kasárne/Kulturpark.

Pochádzam z rodiny drobných podnikateľov. Aspoň v širokom zmysle slova – otec má obchodík s obuvou, mama je samostatne činná psychologička. Životný štýl, kultúra aj názor na svet malej slovenskej vidieckej buržoázie sú súčasťou mojich hlbokých koreňov. Rovnako ako mytológia tohto hrdého dedičstva.

Dňa 25. júna 2014 sa na generálnej audiencii vo Vatikáne stretol arcibiskup Róbert Bezák s pápežom Františkom. Arcibiskup Bezák povedal Svätému Otcovi, že mu poslal viacero listov prostredníctvom kardinálov a ľudí, ktorí majú k nemu priamy prístup, ale nedostal žiadnu odpoveď. Pápež František mu odvetil: „Ja som žiadny list od vás nedostal“.

Návrh rozpočtu, ktorý vláda schválila a teraz ho posiela do Bruselu, je súbor túžob a vrúcnych želaní Smeru. Všetci by sme boli napríklad iste radi, keby sa deficit udržal pod dvoma percentami.

Koncom augusta tohto roku sme zháňali helmu. Pre jedného z ukrajinských chlapcov, ktorý dostal povolávací rozkaz. Jeho otec prišiel na nákup do Prahy. Na nepriestrelnú vestu z finančných dôvodov vopred rezignoval. Chcel, aby helma bola parabolická s certifikátom. Našli sme na internete dva obchody, akurát tá helma stála v základnej výbave 8 000 korún, v plnej až 100 000. Pre človeka z Ukrajiny neuveriteľná suma a navyše tovar súkromníkovi nepredajný. Pre našinca neuveriteľné, že si vojak musí za vlastné kupovať výstroj, pretože inak by šiel do boja bez neho. Vlastne už to slovo „ísť do boja“ znie pre moju generáciu zvláštne. Slúžili sme za komunizmu povinne, bez akéhokoľvek náznaku patriotizmu, motivácie, chuti. Zrušenie základnej vojenskej služby po Novembri sme uvítali.