Deviateho novembra sa dekanom Lekárskej fakulty UK zrejme opäť stane profesor Peter Labaš. V senátnych voľbách fakulty nemá totiž žiadneho protikandidáta. Naša najstaršia Lekárska fakulta – a s ňou vôbec slovenská medicína – si tak koleduje o ďalšiu hanbu.

Adelu máme na Slovensku všetci radi. Je naša, dôverne o nej hovoríme krstným menom. Považujeme ju za také naše národné bohatstvo, s ktorým sa môžeme popýšiť aj pred susedmi.

Rozhodnutie nášho parlamentu, že Slovensko sa nepripojí k pôžičke Grécku, je prelomové – a zaslúži si potlesk. Urobili sme nielen rozumnú voľbu, ale najmä solidárnu službu celej Európe.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

Bratislavský Okresný súd rozhodol, že jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu majú byť odškodnení za to, že dostávali nižšie platy ako sudcovia Špeciálneho súdu. Aj tento rozsudok o našom stave niečo vypovedá.

Slovenský parlament je zvláštne miesto. Podľa Ústavy je najdôležitejššou zložkou moci nášho štátu, reálne je však skôr obrazom istej bezmocnosti a úpadku.

Prvé vily na našom území postavili už pred vyše 1 700 rokmi. V stredoveku sa na tento typ bývania zabudlo. Skutočne prekvitať začali vily v prvej polovici 20. storočia, až kým nezačali vládnuť komunisti. Tí sa síce nasťahovali do víl, ale pre ľudí stavali paneláky. Až posledné dve desaťročia sa u nás opäť stavajú vily v pravom zmysle slova. Teda ako kvalitné a luxusné bývanie pre ľudí s dobrým vkusom a lepšími finančnými možnosťami.

Rozhovor s profesorom Tomášom Trnovcom zo Slovenskej zdravotníckej univerzity o preukázaných účinkoch PCB na zdravie obyvateľstva.

„Presný line-up festivalu na našej stránke nezverejníme,“ píše sa na internetovej stránke Bestivalu. Kvalitný britský festival si také niečo dovoliť môže, aj tak bude vypredaný