Slovenské dejiny majú zmysel pre iróniu. Základné politické reálie sa nemenia, alebo menia len minimálne, ale roly sa dokážu prekvapivo vystriedať.

Niekedy si v tých našich novinách, kde je vekový priemer okolo dvadsaťpäť rokov, pripadám vážne starý. Mnohí moji kolegovia, čo pred pár rokmi dokončili vysokú školu, alebo ani to nie, sa len nechápavo usmievajú, keď im vykladám o zážitkoch z vojny o Náhorný Karabach, týždennej vojne o Slovinsko a podobne. Asi najviac neveriaco sa však v poslednom čase zatvárili, keď som začal spomínať na jednu zo svojich služobných ciest, ktorú som absolvoval s Alexandrom Dubčekom.

Môže byť zase zle? Myslím veľmi zle – ako za veľkej hospodárskej krízy, ako počas druhej svetovej vojny? Môže dôjsť ku kataklizme, akú moja generácia považuje za niečo definitívne vykázané do dejepisných učebníc?

Reinaldo naliehal a naliehal. Ja som z generácie, ktorá vie, že takmer všetko je zakázané a na každom rohu mi budú nadávať, len aby mi zabránili byť tým, čím chcem byť. Takže tentoraz to bola ostrá manželská výmena názorov. On tvrdil, že by sme sa mohli ísť pozrieť na záliv Cienfuegos na palube výletnej lode. Hlas v mojom vnútri kričal, že taká zábava nie je pre kubánskych občanov prípustná.

Túto otázku má Sinéad O'Connor dávno zodpovedanú, no predsa si ju svojím najnovším albumom How About I Be Me (And You Be You) znovu kladie.

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Milujúce matky to majú ťažké: nekompromisná láska k deťom ich občas vedie ku kompromisom, ktoré im potom deti ťažko odpúšťajú.

Kapela Slobodná Európa prednedávnom vypustila do sveta svoj čerstvý singel s názvom Kríza a vyhlásila, že v štúdiu Mareka Rakovického z kapely Lavagance varí v poradí štvrtú „radovku“. Deje sa tak po dlhých deviatich rokoch. O pripravovanom albume aj o jeho vzťahu k hudbe či spornej a verejnosť provokujúcej zmluve ACTA som sa rozprával s gitaristom tejto slovenskej punkrockovej legendy, Jeho skromnosťou Svetozárom Korbeľom.

Vlk má svoje teritórium. Keď mu doň vnikne cudzí vlk, domáci pán sa ho snaží vyhnať, a keď už niet inej cesty, pustia sa do bitky. Tak to majú zakódované, s tým sa nič nedá robiť. Ide o žrádlo, ide o život.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.