Bratislavské jazzové dni majú za sebou 40. ročník. Dva dni po jeho skončení hovoríme s Petrom Lipom, zakladateľom, dušou, tvárou a hlasom „džezákov” o bezprostrednej aj vzdialenejšej minulosti.

V .týždni 44/2014 sme uverejnili kritický text spisovateľky Moniky Kompaníkovej, ktorá kritizovala akciu Dni slovenskej literatúry. Na jej kritiku zareagoval minister kultúry Marek Maďarič.

Veľkolepé dni Slovenskej literatúry sa skončili. Chvalabohu. Mnohí si vydýchli. 

Jestvujú v našom slovníku formálne alebo aj obsahom pekné alebo aj škaredé slová. K tým pekným nesporne patrí: domov. Na tom mieste sa cítime bezpečne, budujeme ho s láskou, stretáme sa s najbližšími. Ale zrazu to slovo ktosi spojí s iným, napríklad detský domov, domov sociálnych služieb – a všetko čaro je razom fuč.

Dňa 23. októbra sa v kanadskom hlavnom meste ozývali výstrely. Prvý padol pri pamätníku obetí prvej svetovej vojny. Ostatné priamo v budove parlamentu. Kanada sa zobudila do nepríjemnej reality, ktorú doteraz mnohí brali len ako veľmi nepravdepodobnú možnosť.

Presne pred 30 rokmi došlo k najhlasnejšej politickej vražde v dejinách komunistického Poľska. Dňa 30. októbra 1984 našli v rieke Visla 37-ročného kňaza Jerzy Popieluszka.

Vzhľadom na to, ako často Nobelov výbor svojimi rozhodnutiami prekvapí, neradno dopredu tipovať laureátov Nobelových cien. Ale niekedy sa to dá urobiť pomerne spoľahlivo.

Ešte šťastie, že človek nikdy netuší, kde a kedy sa ho môžu dotknúť Umenie a Kultúra. Môže sa mu to pritrafiť celkom nevdojak, len tak, an pasán, ako vravia Francúzi (a to ani nemusí pasanovať naprieč Lotrinskom...). Dostali sme pred 1. júnom s manželkou pozvanie na malý koncert ku Dňu detí. Nepatrilo sa nejsť (aj pri nepretrhanej mrkve, bola sobota a čas začiatku 17.30), lebo veď 4/6 vystupujúcich boli naši ľudia. Ale v Múzeu Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi, sme si potom naozaj v duchu blahoželali, že sme šli.

Myšlienky, ako vieme, majú svoje konzekvencie. Neprekvapilo ma preto, že pred pár dňami Richard Dawkins, známy autor a filozof, ktorý kedysi prednášal na Oxforde, nepriateľ Pána Boha a všetkých náboženstiev, ako označil sám seba, na Twitteri vyhásil, že ľudské plody s Downovým syndrómom treba zlikvidovať.

Svetové vojny dvadsiateho storočia patria k najtragickejším etapám európskych dejín. Dni, v ktorých prudko devalvovala cena ľudského života, keď mnohí podľahli mýtom o svojej výnimočnosti. Elementárna ľudskosť sa vytrácala, pod ťarchou vojenskej propagandy, hesiel o nutnosti viesť vojnu – lebo ak nie my, tak oni; musíme ich zničiť, lebo oni zničia nás. Za posledných sedemdesiat rokov sa dokonca z holokaustu stalo alibi umožňujúce beztrestné konanie a bezprecedentné pohŕdanie ľudským životom.