Tak nám zas raz prízemný kapitalizmus zabíja umenie a literatúru! Už zas sa chcú neschopní a nenažraní umelci vyvaľovať za naše dane! O tempora, o mores!

Každá rada je drahá. Ale ak by našich vládnych lídrov premkol pocit, že takto to už ďalej nejde, nech navštívia Berlín a poučia sa o opaku. Vždy, keď sa zdá, že nemecké koaličné vládnutie dosiahlo svoje dno, príde prekvapenie – a dno sa prepadne ešte hlbšie. Dokedy?

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

V slovenských prekladoch vychádza postupne dielo Sándora Máraia, pravdepodobne najvýznamnejšieho spisovateľa, aký sa v našej krajine narodil.

Porazil Sovietsky zväz bez vojny. Ozdravil americkú ekonomiku a svojej krajine vrátil stratenú sebaúctu. Mnohé z toho, čo charakterizuje našu súčasnosť, je priamym dôsledkom rozhodnutí, ktoré sa udiali počas jeho vlády. Pred sto rokmi sa narodil Ronald Reagan.

Odborníci sú zhrození, polícia bezmocná. Naše múzeá a galérie čelia invázii zlodejov. Mizne čokoľvek, od mincí po nábytok, či dokonca historické motocykle. Často bez stopy. Keďže ide o umelecké predmety, škody sú nenahraditeľné. Kto je podozrivý?

Možno sa čitateľom .týždňa bude zdať zvláštne, že profil týždňa venujeme nášmu bývalému stĺpčekárovi. Ale rakúsky spisovateľ si to zaslúži: nebyť jeho úsilia, o prípade mŕtvej opatrovateľky Denisy Šoltísovej by jeho krajiny dodnes nemuseli tušiť.

Václav Havel ve svém světském kázání na pražském Fóru 2000 v dávno odsvěceném pražském Kostele sv. Anny opět s celou svou uměleckou představivostí dštil oheň a síru na náš nedokonalý svět. Shrnuji: město dnes dusí ohavný, chaotický prstenec skladišť, hypermarktů, parkovišť, kanceláří, souborů osamělých vilek, otřesná periférie, která s jakousi ďábelskou materialistickou energií neustále expanduje; město se už z výšky podobá metastázujícímu nádoru, jenž požírá a devastuje okolní přírodu. Jde o svět nabobtnalého sebevědomí a pýchy developerů, kteří měří všechno okamžitým ziskem a nectí dílo přírody a předků. Je jím také ekonomický fetiš naší civilizace a prokletá neviditelná ruka trhu: „Co způsobuje růst a růst růstu a růst růstu růstu, včetně růstu takových aglomerací. Naše globální ateistická civilizace pýchy a konzumu se řítí do pekel.

Keby premenil macedónsky útočník Pandev v 71. minúte nášho prvého zápasu v kvalifikácii na majstrovstvá Európy vyloženú šancu, mohol sa tento článok celkom ľahko volať „nula bodov“. Ale brankár Mucha jeho strelu skvelým zákrokom vyrazil, a tak máme lepší nadpis.

Náznaky organizovaného cestovného ruchu sa v našom priestore objavili v 18. storočí. Zďaleka však nemalo podobu dnešných dovoleniek, išlo skôr o výskumné cesty európskych, zväčša nemeckých vzdelancov, ktorí zavítali aj do horného Uhorska.