Moja provokatívna téza znie: To, čo sa zväčša nazýva „sexuálnou revolúciou“, žiadnou revolúciou nie je. Naopak, ide o reakciu v politickom zmysle, čo znamená návrat k pohanstvu.

Nový umelecký šéf Slovenského komorného divadla v Martine Lukáš Brutovský intenzívne skúša v Nitre Cyrana, v Česku chystá dramatizáciu Tolstého Kreutzerovej sonáty, v SND nedávno režíroval Polnočnú omšu a jeho Maryšu v brnianskom HaDivadle vyhlásili českí kritici za inscenáciu roka 2014.

Áno, je to splnený sen. Otvorí sa rúra a vyberú z nej chrumkavú, dozlatista opečenú nohu z lístkového cesta. Ale tam sa to nekončí. Chytia nôž, zarežú a namiesto višní či maku si v štrúdli voľká poriadny kus poctivej sviečkovice.

Pochádza z Ruska, jeho rodina utiekla pred občianskou vojnou z Gruzínska, nedávno utekal znovu aj s rodinou, tentoraz z Krymu. O atmosfére strachu po ruskej anexii Krymu hovorí z vlastnej skúsenosti. Nový bratislavský liberálny rabín Miša Kapustin.

Tu scénu znáte. Doma zbylo starší pečivo a ještě v pyžamu přemýšlíte, zda ho dát rozpéct a spotřebovat, nebo prostě vyhodit. Často si topinku rádi uděláte, má své kouzlo.

Každá dobrá kniha je tým najintímnejším odhalením, aj keď o vyzliekaní nemusí byť ani reči. To, čo sa ukazuje a neostáva skryté, sú tie najšpinavšie a najzákernejšie pohnútky, všetok strach a hnus, tá najväčšia hanba, ktorá v nás žije a kdesi na dne dýcha. A samozrejme, aj to najvzácnejšie: Sny a túžby. Neexistuje dobrý autor, ktorý by nešiel s kožou na trh. Preto je otázka autobiografickosti smiešna a slúži len na prikrmovanie bulváru. Dobrá próza je ako anekdota. Je hyperbolou. Preháňaj, nech sa nenudíme! Ale načri hlboko – do seba.

Červené plavky, nádherné telá a hrdinské skutky, to bol sen o povolaní plavčíka podľa vzoru amerického seriálu. Aká je realita pri slovenských bazénoch, na kúpaliskách a prírodných vodných plochách?

Kyril Bonfiglioli, posledný britský dandy, písal, ako keby sa P. G. Wodehouse rozhodol kopírovať Raymonda Chandlera, aby z literárneho trhu vytlačil Iana Fleminga. Tri romány o Charlie Mortdecaiovi – jeho literárnom alter egu, sa v rokoch 1973 až 1979 postarali o to, aby sa Bonfiglioli stal šedou eminenciou britského humoru, chlapíkom v pozadí, na ktorého pri hlbšom pohľade nemožno nenaraziť. Prisahajú naňho Hugh Laurie aj Stephen Fry, miloval (a neznášal) ho Douglas Adams a o Terrym Pratchettovi by sme bez neho možno ani nepočuli.

Nový predseda SAV Pavol Šajgalík hovorí, že ho živí vedecká práca, stále vedie výskumný tím na ústave anorganickej chémie. Manažment akadémie považuje za bokovku, aj keď mu zaberie veľkú časť premýšľania a uvedomuje si, že jeho zodpovednosť je veľká.