K

Poľsko, kedysi krajina, kde mohol vzniknúť židovský štát, ak by niekde na svete mal byť podľa počtu židovských obyvateľov, je dnes krajinou bez židov. Vyvraždili ich Nemci, teda nacisti, hovorí sa, ale nie je to tak úplne pravda.

Máme s Robertom Ficom spoločnú záľubu. Najstaršie dejiny Stredoeurópanov. Robertovi Ficovi sa viditeľne zapáčila Stará Morava, jediný útvar do dôb Československa, v ktorom boli Česi, Moravania a Slovaci pokope, len ešte nevedeli, že nejakými Čechmi, Moravanmi a Slovákmi sú.

Neviem, ako k vám na Slovensko, ale k nám do Čiech, Moravy a Sliezska, skrátene do Česka, prišli Vianoce z Nemecka. Aspoň také Vianoce, aké dnes za Vianoce pokladáme. So stromčekom, s ozdobami, s darčekmi pod smrekom, borovicou alebo jedľou.

Nemám televízor. Nemám ho už pol roka. Za ten polrok som si navykol počúvať rádio. Český rozhlas. Rádiožurnál. Prvý program verejnoprávneho rádia. Hrali na ňom síce strašnú hudbu, čudnú zmes toho najhoršieho z 80. rokov s tým najhorším z našich rokov, ale boli tam informácie.

Kedysi mi visela na stene pracovne v bratislavských novinách, no odkedy zrušili v novinách pracovne, je v nejakej debni a čaká na vybudovanie „siene slávy“, kde ju čaká čestné miesto.

Byť v

Mal štyridsať a

„Kde to máte v Poľsku najradšej?“ spýtal sa ma nedávno redaktor českého rádia Wave. Vymenoval