Neviem, ako k vám na Slovensko, ale k nám do Čiech, Moravy a Sliezska, skrátene do Česka, prišli Vianoce z Nemecka. Aspoň také Vianoce, aké dnes za Vianoce pokladáme. So stromčekom, s ozdobami, s darčekmi pod smrekom, borovicou alebo jedľou.
Tie jedle sa dnes vozia z Dánska, je ich málo a sú drahé. Dánski poľnohospodári, ktorým Európska únia na ich plantáže nedáva dotácie, prestávajú pestovať vianočné stromčeky a vracajú sa k repke, obiliu a podobne. Ale aj tak zostáva Dánsko vianočnou stromčekárskou veľmocou. Lebo dotácie-nedotácie, je len málo krajín v Európe, kde tie vianočné stromčeky rastú tak dobre ako v piesočnej pôde tejto, okrem Holandska najplochejšej krajine kontinentu. A navyše stále platí, že sa stromček z Dánska si mnoho ľudí priplatí radšej než za borovicu odniekiaľ z Polabia alebo zo Záhoria. To už je tiež taká stredoeurópska vlastnosť.
Okrem vianočných stromčekov však Nemecko svoju povesť vianočnej veľmoci uhájilo. Precestoval som skoro celú Európu a kus sveta, ale atmosfére toho správneho nemeckého adventného vianočného trhu sa nič nevyrovná. Drážďany, Mníchov alebo Pasov sú v čase vianočnom úžasné miesta, ale ešte úžasnejšie sú malé nemecké stredoveké mestá, ktoré vďaka svojej malomestskosti unikli za vojny bombardovaniu a vojne vôbec.
Bol som pred rokmi v jednom dolnosaskom mestečku, volalo sa Celle, celé stredoveké centrum bol jeden veľký vianočný trh, sladko voňavý, ani tak nie na nakupovanie, ako skôr na zážitok. Na trochu vareného vína, praclík, vianočnú štólu s marcipánom. A, samozrejme, bockwurst a v krčmičkách bravčové kolená s pivom.
Všetko balansovalo na hrane vkusu a rozprávkovej nevkusnosti, ale nikto sa nikam neponáhľal, netlačil sa, hoci ľudí tu bolo požehnane. Čas vianočne predvianočný sa tu dal takmer dýchať. Tieto Vianoce hladili a rozradostňovali, čo je pocit, ktorý z veľkomestského adventu akoby čoraz viac mizol. Viem, že zo Slovenska je Nemecko strašne ďaleko, ale niekedy to vyskúšajte. Stojí to za všetky Teská na svete.
Autor je redaktor Lidových novín.
Tie jedle sa dnes vozia z Dánska, je ich málo a sú drahé. Dánski poľnohospodári, ktorým Európska únia na ich plantáže nedáva dotácie, prestávajú pestovať vianočné stromčeky a vracajú sa k repke, obiliu a podobne. Ale aj tak zostáva Dánsko vianočnou stromčekárskou veľmocou. Lebo dotácie-nedotácie, je len málo krajín v Európe, kde tie vianočné stromčeky rastú tak dobre ako v piesočnej pôde tejto, okrem Holandska najplochejšej krajine kontinentu. A navyše stále platí, že sa stromček z Dánska si mnoho ľudí priplatí radšej než za borovicu odniekiaľ z Polabia alebo zo Záhoria. To už je tiež taká stredoeurópska vlastnosť.
Okrem vianočných stromčekov však Nemecko svoju povesť vianočnej veľmoci uhájilo. Precestoval som skoro celú Európu a kus sveta, ale atmosfére toho správneho nemeckého adventného vianočného trhu sa nič nevyrovná. Drážďany, Mníchov alebo Pasov sú v čase vianočnom úžasné miesta, ale ešte úžasnejšie sú malé nemecké stredoveké mestá, ktoré vďaka svojej malomestskosti unikli za vojny bombardovaniu a vojne vôbec.
Bol som pred rokmi v jednom dolnosaskom mestečku, volalo sa Celle, celé stredoveké centrum bol jeden veľký vianočný trh, sladko voňavý, ani tak nie na nakupovanie, ako skôr na zážitok. Na trochu vareného vína, praclík, vianočnú štólu s marcipánom. A, samozrejme, bockwurst a v krčmičkách bravčové kolená s pivom.
Všetko balansovalo na hrane vkusu a rozprávkovej nevkusnosti, ale nikto sa nikam neponáhľal, netlačil sa, hoci ľudí tu bolo požehnane. Čas vianočne predvianočný sa tu dal takmer dýchať. Tieto Vianoce hladili a rozradostňovali, čo je pocit, ktorý z veľkomestského adventu akoby čoraz viac mizol. Viem, že zo Slovenska je Nemecko strašne ďaleko, ale niekedy to vyskúšajte. Stojí to za všetky Teská na svete.
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.