Žijeme dobu, v ktorej chce byť takmer každý prvý. Od Trumpa cez Orbána a Fica až po Karasa a Hlinu, od médií po sociálne siete, od športu po umenie – dominuje ja, lajky, selfíčka, pretek o popularitu a výslnie. Juro Kušnierik sa tomu celý život vymykal.

Pred 10 rokmi zomrel Juraj Kušnierik. Kolega, kamarát, prajný podporovateľ dobrých vecí v nie vždy prajnom priestore Slovenska, strednej Európy a vlastne aj sveta. Tie roky nás od straty nevzdialili, skôr ju zvýraznili. Ale zvýraznili aj Jurajovu trvajúcu prítomnosť.

Je večer, 24. december 2025. Patrí sa byť vrelý. Je predsa Štedrý deň, chvíľa, keď sa stretávame, želáme si to najlepšie, obdarúvame sa, alebo len tak spolu spočívame v radosti, že sme. Len čo v tento večer s tými, čo to majú inak?

Čo je novela ústavy pre Slovensko? Hrádza progresivizmu, ako tvrdia niektorí konzervatívci, alebo cesta k odmietnutiu pravidiel EÚ, a teda slobodného sveta? Pod lampou o tom hovorí Roman Kvasnica, právnik a človek, ktorý sa dlhodobo venuje povahe moci na Slovensku.

Rodičia, starí rodičia, ovdovení, chorí, dezorientovaní... Aj oni prežívajú sviatky. A my s nimi. Predtým ako vypeníme na mamu, otca, pretože chcú mať stromček inde ako my, pripomeňme si, čo všetko s krehkosťou veku môže súvisieť.

Každý projekt má svoju zakladajúcu ideu a ľudí, ktorí sú s ňou spätí. Zakladajúcou ideou moderného Slovenska je November 1989 a jej spoluautorom je Peter Zajac.

V .klube pod lampou som sa stretla s Tobiášom Frýdlom, ktorý je synom farára Cirkvi československej husitskej. Tobiáš vytvoril projekt Víra v barvách duhy, najskôr v Česku a teraz s ním prešiel na Slovensko, kde má premiéru 12. októbra, na tretie výročie streľby pred Teplárňou.

Kde bolo, tam bolo, boli raz jedny Pelerínky. Neboli však jedny, bolo ich 99, a nežili kdesi, ale nad obcou Dobrá v okrese Trebišov.

Trojkráľový večer má podľa ľudovej tradície špeciálny význam. Je to večer očisty, doznievania atmosféry Vianoc a otvárania nového obdobia – fašiangov, čiže má v sebe intimitu, ale zároveň pulzáciu nadchádzajúceho obdobia veselia. Je to každopádne výnimočný večer, podobne ako dva koncerty Jany Kirchner: Ten druhý trojkráľovú mágiu „zduplikoval“.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.