Po februárovom prevrate pripisovala štátna propaganda zásluhy za Slovenské národné povstanie takmer bezvýhradne komunistickým predstaviteľom a ľavicovým partizánom. Skutočnosť je však od toho veľmi vzdialená.

Na tie obrazy som už dávno zabudol. Po štyridsiatich rokoch mi ich v oneskorenom liste z 25. augusta 2008 pripomenul dávny priateľ z Gomaringenu.

Napísal prvú monografiu o SNP po roku 1989. Myšlienku SNP hodnotí ako pozitívnu, tvrdí však, že elity, ktoré ho pripravovali, zlyhali. Podiel komunistickej strany na povstaní bol podľa neho nulový. Historik Martin Lacko.

Nebol to ľahký rozhovor. Respondent nás pri mnohých otázkach upozorňoval, že odpovede na ne už napísal vo svojich knihách a už sa mu nechce k niektorým etapám svojho ťažkého života vracať.

Golian, Viest, Karvaš, Zaťko, Lettrich, Ursíny. Týchto mužov rôznych pováh, názorov aj profesií spojilo jedno, to najkľúčovejšie – nedali sa strhnúť prúdom dejín, ktorý vohnal Slovákov do područia Hitlerovej a neskôr Stalinovej ríše, ale s nasadením vlastných životov sa rozhodli pre činy.

Medzi osobnosťami, ktorým udelila prezidentka štátne vyznamenania, bol aj Vladimír Strmeň. Jeho príbeh je ako zo vzrušujúceho filmu.