„ráno sme nevedeli, či dožijeme večera, a večer sme nevedeli, či dožijeme rána,“ spomína na SNP Vladimír Strmeň, hudobník, ktorý v čase SNP vymenil trúbku za pušku a šiel bojovať do prvej línie. Mal vtedy 16 rokov. Zažil neuveriteľné veci, situáciu, keď Nemci upaľovali plameňometmi jeho druhov, a ani vo vojenskej nemocnici sa pri liečení z úrazu nemohol cítiť bezpečne.
Vladimír Strmeň sa po vojne vrátil k hudbe a popri zamestnaní ju robil na špičkovej profesionálnej úrovni. Na harmonike chodil hrávať do domovov sociálnych služieb aj seniorom, ktorí boli často o dosť mladší ako on. Najnovšie je tento 94-ročný hrdina nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Autentickú výpoveď pána Strmeňa si môžete vypočuť aj v podcaste. https://www.aktuality.sk/clanok/839174/sestnastroc...
Tu je príbeh Vladimíra Strmeňa, ako ho zaznamenal pre Post Bellum Ján Golian v roku 2017.
Vladimír Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v starej baníckej osade Richtárová neďaleko Starých Hôr. Jeho otec Adolf Strmeň pracoval v Harmanci. V čase, keď mal jeho syn len tri a pol roka, počas úmorných peších ciest do zamestnania silno prechladol.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.