Pozdĺž hraníc medzi Iránom a Tureckom je podľa nej situácia stabilná vďaka sprísneným kontrolám zo strany Ankary.

Donalda Trumpa opustil jeden z jeho spojencov: Joe Kent, bývalý šéf Národného protiteroristického centra Spojených štátov amerických, odstúpil a napísal Trumpovi list, že odmieta jeho vojnu v Iráne. Algoritmy sa do Kenta vzápätí zamilovali. A keby len ony.

Iránsky režim prišiel o dlhoročného vodcu a viacero vedúcich osobností, je skompromitovaný u domáceho obyvateľstva, aj medzinárodne. A predsa kladie odpor, ktorý ešte môže narobiť problémy, a aj jeho medzinárodnú izoláciu môže vystriedať návrat k niečomu, čo bude pripomínať minulý stav. ... A čo odpor domáceho obyvateľstva?

Kedy naposledy čakal na výsledky jednej malej európskej krajiny so zatajeným dychom celý svet? Možno začiatkom roka 2015, keď grécki voliči udelili krajne ľavicovej strane Syriza mandát na zvrátenie nevýhodných podmienok záchranného balíka pre ich krajinu, v čom nakoniec strana veľkolepo zlyhala.

Hlavný rozvracač chce poslať odkaz nepriateľom po celom svete, a robí to demonštráciou americkej ničivej sily.

Expresná premena Ameriky vyráža dych a jej kupecká povaha zvádza k rýchlym záverom o konci slobodného sveta. Ale hoci Donald Trump zosobňuje najhoršiu tvár svojej krajiny, nie je jej koncom, a ani podstatou.

Režim v Iráne si zaslúži padnúť. Dôkazy o jeho zločinoch sú nezvratné. Ale ako o tom presvedčiť svet, ktorý už nerozoznáva medzi spravodlivosťou a hrubou silou, medzi slobodou a svojvôľou, medzi zodpovednosťou štátnika a vrtochmi jednotlivca?

Je päť rozmerov autoritárstva, ktoré jeho silnými aj slabými stránkami. Demokracie ich môžu využiť proti nim. Dá sa to ale urobiť pri Iráne? Stephen Kotkin kritizuje tamojší zásah, no hovorí, že nič nie je stratené. A to nie je ani zďaleka optimista.

Žijeme už v novom svete? Koho môže Slovensko podporiť po vojne v Iráne? Ako sa vieme vrátiť k slobodnému Západu? Odpovedá Ivan Korčok, exminister zahraničných vecí, PS.

Žijeme v dobe, keď je znova naša sloboda v stávke. A v dobách kríz sa zvyknú nie náhodou vynárať aj debaty o slobode, ktoré sa nezastavia na hranici politickej náuky. Tie spory sú vlastne staronové. Podobne aj zistenie, že o slobode možno hovoriť zodpovedne, alebo aj o nej bohapusto tárať.