Žijeme už v novom svete? Koho môže Slovensko podporiť po vojne v Iráne? Ako sa vieme vrátiť k slobodnému Západu? Odpovedá Ivan Korčok, exminister zahraničných vecí, PS.

Dejiny moderného sveta sú nielen dejinami budovania poriadku, ale prinajmenšom rovnako, ak nie vo väčšej miere dejinami chaosu, pokusov a omylov, nezamýšľaných následkov zdanlivo logicky nespochybniteľných rozhodnutí.

Historici majú na usporiadanie sveta niekedy odlišný pohľad, a tak sa .týždeň rozhodol spýtať Rogera Moorhousa, historika a odborníka na strednú Európu, čo je pre neho ten starý svetový poriadok a čo bude ten nový.

Žijeme v dobe, keď je znova naša sloboda v stávke. A v dobách kríz sa zvyknú nie náhodou vynárať aj debaty o slobode, ktoré sa nezastavia na hranici politickej náuky. Tie spory sú vlastne staronové. Podobne aj zistenie, že o slobode možno hovoriť zodpovedne, alebo aj o nej bohapusto tárať.

S generálom Benom Hodgesom som hovorila krátko po zásahu vo Venezuele. Ako číta Trumpove úmysly trojhviezdičkový americký generál a bývalý veliteľ amerických síl v Európe? Je toto Monroeova doktrína pre 21. storočie a čo v novej realite znamená stredná Európa?

Bill Kristol je pamätníkom viacerých amerických prezidentských administratív, ktorých bol priamou súčasťou. Tieto administratívy mali tiež svoje vojny. Ale to, čo sa deje teraz, je celkom odlišné. Tak sme si povedali, že sa o tom ponad oceán porozprávame.

Mal to byť koniec dejín a mala nastať vláda zákona a liberálna demokracia. Ale svetové usporiadanie sa mení. V USA sa dejú veci, o ktorých sa hovorí len v dystopických románoch. Kto iný by povedal, že v Amerike sa dostane k moci diktátor?

Slovenská realita už dlhšie pripomína osud chlapíka zo starého amerického vtipu. Padajúc z mrakodrapu na betónový chodník si ešte aj na 20. poschodí mrmle „so far, so good“.

Svet, v ktorom Amerika podporovala voľný obchod, bol svetom, v ktorom sa z chudoby dostali dve miliardy ľudí. Ako sa to zmení, keď Donald Trump namiesto spolupráce nasadil vydieranie? Čo to urobí Slovensku? V exkluzívnom rozhovore to vysvetľuje Ľudovít Ódor.

Izrael a USA sa rozhodli zaútočiť na Irán a začali rovno zabitím vrcholných predstaviteľov štátu. Zdôvodnenie vojnovej operácie a jej možné ciele sa dozvedáme až dodatočne. Do akej miery môže účel svätiť prostriedky?