Na Františkovi ma neupútalo najviac jeho reformátorstvo alebo dokonca akýsi disent zhora, hoci sledovať to bolo veľmi zábavné, ale to, ako túžil po tom, aby všetci poznali Boha ako milujúceho a milosrdného Otca. Mať takého Boha je niečo úplne iné ako mať Boha nemenného strážcu morálnych zákonov. Taký Boh je totiž pre všetkých. Je aj pre mňa. A to bolo posolstvo, ktoré som od Františka napokon prijal a za ktoré som mu veľmi vďačný.

Keď môj starý otec, Dr. Štefan Petrovič, spoluzakladal meteorologický ústav na Slovensku, vtedy pobočku Štátneho ústavu meteorologického v Prahe, nenapadlo by mu, ako sa inštitúcia, ktorej venoval prakticky celý svoj dospelý život, môže ocitnúť na pokraji zániku.

Kedysi dávno, keď maďarské kmene bývali ďaleko na východe, mala princezná Emese sen. V sne sa jej do spálne zniesol ohromný dravý vták Turul a zmocnil sa jej. O deväť mesiacov neskôr sa jej narodil syn, ktorému dala meno Álmos. Jedného dňa Álmos videl na oblohe svojho otca Turula, letiaceho na západ. Nasledoval svojho otca a ľud nasledoval Álmosa. Až došli na úpätie Karpát, za ktorými sa rozkladala nová vlasť Maďarov.

Pred siedmimi rokmi boli zavraždení dvaja mladí ľudia pre pravdu o mafiánskom štáte a jeho krstných otcoch. Dnes je štát znovu mafiánsky a vedú ho tí istí krstní otcovia. Ako sme to mohli dopustiť?

Vo veku 63 rokov zomrel po ťažkej chorobe Peter Stankovič, ktorého obrazy rozohrievali dušu a jeho hudba v pionierskej skupine funkovej scény A’Conto tiež.

Lily stojí pred rečníckym pultom na pohrebe svojho otca. Na matkinu žiadosť má predniesť prejav, v ktorom má zmieniť päť vecí, ktoré na otcovi mala rada. Stojí tam so zoznamom. Je prázdny. Voči otcovi, ktorý fyzicky týral jej mamu, prechováva len zášť, a tak odíde.

„O veľa rokov neskôr, keď stál pred popravnou čatou, spomenul si plukovník Aureliano Buendía na ono dávne popoludnie, keď mu otec po prvý raz ukázal ľad,“ znie počas toho, ako hľadíme do tváre dospelého muža. Tak sa začína slávne dielo Sto rokov samoty Gabriela Garcíu Márqueza v románovej aj seriálovej podobe.

Počas mojej poldruharočnej práci veľvyslanca Poľskej republiky na Slovensku som navštívil veľa miest v tejto krásnej krajine, a na mnohých miestach som narazil, často len náhodou, na pamiatky súvisiace so Svätým Otcom Jánom Pavlom II.

Bob Dylan sa chcel ako mladík votrieť do jeho sprievodnej kapely, Jimi Hendrix a Prince od neho odkukali jeho look a Mick Jagger a The Beatles od neho brali rozumy, ako zapôsobiť na svoje publikum. Bez Litttle Richarda by svetová popmusic vyzerala inak. Jeden z otcov –zakladateľov rokenrolu zomrel minulý týždeň vo veku 87 rokov.

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.