Emil, musíme sa naučiť žiť v kríze, lebo nemecká kancelárka povedala, že bude trvať celé desaťročie. Takže prakticky do konca nášho života. Lebo, ak by sme sa aj dožili ešte vyššieho veku, už nám to bude jedno. Máme smolu.

Čo znamená reformácia pre Daniela Pastirčáka? V čom súhlasí s Martinom Lutherom a v čom ho kritizuje? A kto sú reformátori našich čias?

Kniha Podoby viery od nášho kolegu, fotografa Matúša Zajaca, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Michala Vaška, je oveľa viac než len zbierka fotografií s religióznou tématikou.

Emigrantské komunity žijúce v zahraničí sú notoricky známe svojím vyznávaním klišé. Istanbul s povrchnými britskými alkoholikmi, bohémskymi eurokratmi alebo mysterióznymi orientálnymi podnikateľmi nie je žiadnou výnimkou. Najnovším prírastkom v našom vriacom sa kotle je vlna prichádzajúcich Rusov.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.

Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?