Slovensku môže dlhodobý hospodársky úspech zaručiť len stúpanie po rebríčku pridanej hodnoty. To, akým prínosom pre hospodárstvo je sektor informačných a komunikačných technológií, dokazuje aj jeho porovnanie s automobilovým priemyslom.

Už nielen iPod a iPhone. Od prvého decembra sa začal u nás predávať aj najnovší hit firmy Apple – iPad. Bude to len ďalšia hračka? Alebo sa z neho vykľuje jeden z tých revolučných vynálezov, ktoré navždy zmenia svet okolo nás? Uvidíme.

Deviateho októbra sa okolo hlavnej cesty v Central Parku točil nekonečný had čakajúcich, zastúpené boli staré máničky pripomínajúce dlhými striebornými vlasmi a ladnými tanečnými pohybmi Gandalfa, tety s igelitkami, aj mládež v tématickách tričkách.

Mal to byť iskrivý Oldies Disco Festival s hitmi sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, vyvrcholenie sľubovalo „live vystúpenie“ Boney M. Takmer tritisíc návštevníkov amfiteátra vo Východnej napokon čakalo sklamanie.

Milý Vladimíre, velmi oceňuji, že jste mi vůbec napsal, byť poněkud zuřivě, levice a pravice na sebe dnes místo dialogu jen pokřikují, pozice mají příliš vyhraněné, a každá strana tu druhou považuje za ideologickou nestvůru. Možná to i obludy jsou, protože obě propadají pohanské víře, která není schopna rozlišit mezi pravdou rozumu a dogmaty víry. Jen nábožensky věřící ví, že věří a ví dokonce v co věří, a proto může zachránit svůj nevěřící rozum.

Zomrieme, zomrieme, všetci zomrieme! Spieva si moja dcéra od troch rokov vlastnú verziu songu Rolničky, rolničky. Vymyslela ju, keď sa hrala so svojou prvou bábikou Barbie. Som preto zlý rodič alebo je na vine anorektická hračka?

Dane, dane, prekliate dane, ach bože, je to tu zas. Zlatá žila od večného sedenia, mozole na bruškách prstov, krvavé slzy, rok sa s rokom zišiel a znova niet z čoho. A teraz chcú ďalšie, ako by ich počas celého roka nedostávali dosť, odporní zdieračskí vydriduchovia.

Už na základnej škole som hral v rôznych kapelách, ktorých hudba, ba ani názvy sa nezachovali. Kto v šesťdesiatych rokoch prišiel na bratislavské Korzo a nehral v kapele, bol považovaný za „sedláka". 


Americký režisér Darren Aronofsky necháva postavy vo svojich vizuálne podmanivých filmoch zápasiť s posadnutosťou, ktorá ich privádza až na samotnú hranicu sebazničenia.