Vypočítavať dôkazy, že Slovensko je na tom zle, a dôvody, prečo je na tom zle, je už pomaly ohratý deprimujúci refrén. Akoby nás dusila tma.

Jsou mezi námi pouhé tři a půl roků. Co je to, vzhledem k tomu, že ani ty, ani já jsme na směru našich cest nikdy nic neměnili! Nic je to! Tedy pokud jde o hlavu; těla si mohou za tu dobu s námi pořádně pohrát… Nepřeji ti to!

Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

Slovensko zápasí o svoju budúcnosť ako v rokoch 1998 a 1989. Moc unáša krajinu na východ a protestujúcich občanov obviňuje zo štátneho prevratu. Je si opozícia vedomá svojej zodpovednosti? Čo urobí, aby sme neskončili zle? Pod lampou sú lídri PS, KDH a SaS. Michal Šimečka, Milan Majerský a Branislav Gröhling.

Je viac ako zrejmé, že Ficov režim sa rúca. Nemáme krištáľovú guľu, aby sme vedeli, či a kedy budú predčasné voľby. Veľa sa hovorí o aktivite alebo neaktivite opozície. Ako sú PS, SaS a KDH pripravené na možný rýchly vývoj udalostí?

Na predošlom proteste pred dvoma týždňami vystúpila so svojím impozantným prejavom učiteľka Eva Wolfová. Povedala, že nie je žiaden veľký výkon, keď bude protestovať 15-tisíc ľudí v Košiciach a 50-tisíc v Bratislave. Ficov koniec nastane, keď bude v Gelnici protestovať 300 ľudí.

Pred siedmimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.

Tentokrát pod názvom 7 rokov bez Jána a Martiny.