Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.

Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Milovníci absurdity si môžu v našom pokrokovom svete krochkať blahom. Každá vec sa dá uchopiť z toľkých strán, až žasnete. Kedysi sa to týkalo hlavne umenia. Básnik napísal báseň a z rozboru sa dozvedel, o čom vlastne napísal. Výtvarní umelci sa musia niekedy pučiť od smiechu, kurátorské prejavy patrili vždy k zaujímavým literárnym sci fi žánrom.

Bytosti medzi opicou a levom pri modlitebných laviciach. „Partička“ deviatich veselých anjelov. Tieto a iné pozoruhodnosti objavil v interiéroch levočských chrámov jeden z našich najlepších fotografov Peter Župník. Jeho výstava v parku v Levoči sa nazýva Orbis pictus Leuchovia.

Slovenská demokratická ľavica má doteraz z Gustáva Husáka komplex. Bol totiž takou výraznou postavou našich dejín, že zatieňoval všetkých historických predstaviteľov sociálnej demokracie. Aj tak je z ideologického hľadiska nepochopiteľné, že slovenská sociálna demokracia sa hlási k tradícii významných, ale predsa len komunistických intelektuálov – Novomeského, Clementisa a v latentnej podobe aj Husáka.

Väčšina z nás ho pozná pod názvom zázvor, a pritom sa vraj tento zvláštny hrčatý koreň oficiálne volá tak, ako jeden z našich najkrajších vrchov v Nízkych Tatrách. Voňavý a pikantný ďumbier lekársky.

Tak nám vraj končia koncesionárske poplatky. Alebo ešte nekončia, ale skončia, lebo už ich oficiálne zrušili, a teraz treba počkať, kým to začne platiť. Fajn, človek si povie, kruh sa uzatvorí, netreba tým verejnoprávnym vydriduchom našich ťažko našporených anineviemkoľkojetoterazpresne eur.

Niekedy sa nechávame uchvátiť rôznymi kulinárskymi vychytávkami a drahými delikatesami. Tie chuťovo najzaujímavejšie suroviny však bývajú často veľmi nenápadné a považujeme ich za banálnu súčasť nášho jedálnička. Ako napríklad kapusta.

Nemal som výber. Musel som sa stať hudobníkom. V našej rodine sa stále muzicírovalo. Keď sme šli niekam autom, spievali sme celou cestou. Otec zbieral ľudové piesne, mama bola chýrna speváčka, moji dvaja ujcovia Švancarovci boli ľudoví muzikanti, ktorí odohrali na myjavských kopaniciach tisíc svadieb.

Naša budúcnosť závisí od vzdelanosti našich detí. Akosi tušíme, že vzdelávanie je prioritou každej rozumnej spoločnosti. Napriek tomu u nás nefunguje. Ako žiak som absolvoval množstvo neúspešných školských reforiem a môj vnútorný odpor k režimu vyplýval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v prvom rade z negatívnej rodičovskej skúsenosti so znormalizovanou školou.