V nedeľu večer v divadle Aréna vykričal publiku hlavný hrdina hry Kukura našu kultúrnu priemernosť. Po vzore Bernhardovho Teátermachra im vmietol do tváre, že v televízií u nás vládne „priemernosť popoludňajších sérií v hlavnom vysielacom čase“, že nás nezaujíma svetová a ani vlastná klasika, že po Európe stoja rady mladých ľudí pred galériami a divadlami – a tu? No, tu nič.

Doyen modernej slovenskej historiografie Daniel Rapant v roku 1968 napísal: „Otázku úradnej reči vo vzťahu k národnostným menšinám by som konečne navrhoval riešiť čo najliberálnejšie, bez zbytočných (ale z oboch strán) prestížnických tendencií, približne v tom zmysle, aby sa každý mohol dovolať práva a úradnej moci vo svojej reči.“

Keď som bol dieťa, mama nám vždy prízvukovala, že na zemi sa smie sedieť iba v mesiacoch, v ktorých nie je písmeno „r“. Takto nás veľmi ľahko naučila nielen ich mená, ale aj to, kedy sa začína pikniková sezóna.


Hudbu som začal robiť extrémne skoro, lebo som sa narodil v muzikantskej rodine. Hudba bola všade okolo mňa. Nehrával som sa s hračkami, ale s hudobnými nástrojmi, takže od nejakých troch rokov som hral.

História svetovej populárnej hudby sa nevytvárala len v nahrávacom štúdiu alebo na koncerte. Jej súčasťou boli aj grafickí dizajnéri a fotografi, ktorých zásluhou sa hudba nedala len počuť, ale aj vidieť.

Slovenský hokej stojí pred veľkou úlohou. Všetkým nám je pritom jasné, že ak sa chceme niekam dostať, treba v prvom rade priniesť novú športovú koncepciu. A v nej by nehrali až takú dôležitú rolu (inak velmi potrebné) financie.

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.

Pôvodne som nechcel byť hudobníkom. Učil som sa síce hrať na klavíri, ale ten som z duše nenávidel.

Niektoré kluby idú dole, iné idú hore. HC 05 Banská Bystrica je v poslednom období na vzostupe, čo dokazuje tretie miesto v Extralige za minulú sezónu. Pritom do najvyššej slovenskej súťaže sa „Barani“ vrátili len v sezóne 2008/2009.

Pred časom kdesi vo svete, tuším vo Francúzsku, otvárali vo veľkých nákupných centrách miesta na odkladanie mužov, aby títo predmetní jedinci nereptali počas nákupov. Mužské kútiky, podľa vzoru štandardizovaných detských kútikov. Televízie so športom, niečo na pitie a vraj hry, nech sa odložení muži nenudia.