Keď začali významné svetové médiá pred niekoľkými mesiacmi zverejňovať správy, ktoré posielajú americkí diplomati svojim šéfom do Washingtonu, bolo len otázkou času, keď sa čo-to dozvieme aj o našich politikoch. Portál WikiLeaks navnadil aj niektorých slovenských novinárov, ktorí sa už nevedeli dočkať, kedy vyplávajú na povrch detaily o utajených schôdzkach Fica, Dzurindu či Mečiara.

Dobytím Tripolisu povstaleckými jednotkami sa nepochybne skončila jedna veľká etapa líbyjských i arabských dejín, hoci tomuto príbehu v čase našej uzávierky chýbal podstatný dodatok: v podobe dolapenia Muammara Kaddáfího.

Emil, musíme sa naučiť žiť v kríze, lebo nemecká kancelárka povedala, že bude trvať celé desaťročie. Takže prakticky do konca nášho života. Lebo, ak by sme sa aj dožili ešte vyššieho veku, už nám to bude jedno. Máme smolu.

Čo znamená reformácia pre Daniela Pastirčáka? V čom súhlasí s Martinom Lutherom a v čom ho kritizuje? A kto sú reformátori našich čias?

Kniha Podoby viery od nášho kolegu, fotografa Matúša Zajaca, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Michala Vaška, je oveľa viac než len zbierka fotografií s religióznou tématikou.

Emigrantské komunity žijúce v zahraničí sú notoricky známe svojím vyznávaním klišé. Istanbul s povrchnými britskými alkoholikmi, bohémskymi eurokratmi alebo mysterióznymi orientálnymi podnikateľmi nie je žiadnou výnimkou. Najnovším prírastkom v našom vriacom sa kotle je vlna prichádzajúcich Rusov.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.