Čo sme včera čítali, na to zajtra budeme chodiť do kina. Sezóna letných hitov sa skončila, jeseň, zima za dverami, Oscary® na dohľad, treba divákovi ponúknuť aj trocha nefalšovaných umeleckých ambícií. Spoľahlivým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú filmové adaptácie románov, nie len tak hocijakých, ale románov, ktoré okrem toho, že sú bestsellermi, sú aj literatúrou. Spomedzi tých, čo nás čakajú v najbližších mesiacoch, trčia dva, Life of Pi kanadského spisovateľa Yanna Martela, režíruje Ang Lee, a Cloud Atlas Angličana Davida Mitchella, režírujú Andy a Lana Wachowskí a Tom Tykwer.

Mestá sú hnacím motorom inovácií. Už v časoch vodovodu v Babylone platilo, že od vyspelosti technológií, ktoré mesto vygeneruje, závisí aj kvalita života jeho obyvateľov.

Súd s moskovskými pankáčkami, výročie augustovej invázie do Československa, nie celkom zrozumiteľné zákutia ruskej domácej aj zahraničnej politiky – to zďaleka nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa oplatí čítať ruskú literatúru.

Bez Sokola by nikdy nevznikla Československá republika, bez sokolov by sa tak hladko nepodaril atentát na Heydricha a bez zletov by komunisti nikdy neprišli na nápad so spartakiádou.

Prvýkrát som si ich všimol už vo štvrtok, trčiace nad davom vyzerali, akoby šliapali vodu. Jedna, dve, tri, osamelé, občas sa natočili tak, aby na seba videli, ale to nebol zámer, skôr sa len tak rozhliadali.

Učí na Slovenskej technickej univerzite, vedie Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, predsedá Slovenskej nukleárnej spoločnosti. Počas uplynulých dvoch rokov bol prezidentom Európskej nukleárnej spoločnosti so sídlom v Bruseli, dnes je jej zastupujúcim prezidentom. Vladimír Slugeň.

Veronicine ruky splašene vystrelili pred seba. Prsty sa kŕčovito zaťali do prázdna, akoby zachytili niečí neviditeľný krk. Jej telo sa v okamihu naplo. Prudkým trhnutím sa celá prehla ako luk.