Návštevníci klubových koncertov už určite počuli o postrockovej kapele The Ills, ktorá vznikla z domácej „jamovačky” kamarátov niekde v obývačke. Dnes majú za sebou množstvo koncertov, skúseností, albumový debut či zaradenie do line upu nášho najväčšieho festivalu Pohoda. Chalani chystajú druhý album aj ako zberateľskú špecialitu na vinyle. Aj o jeho príprave som sa zhováral s gitaristom Martinom Krajčírom (Iso) a basgitaristom skupiny Filipom Drábkom (Fifo).

Jeden z najväčších sviatkov v živote hudobníka je nahrávanie. Štúdio je chrámom, kam sa chodí sláviť rocková omša, povedal by nejaký klasik slovenského textárskeho metaforického príšerizmu, ja si vystačím aj s tým, že v štúdiu sa cítim naozaj sviatočne, zabúdam na svet, jeho radosti i starosti, existuje len hudba. Kedysi to bolo ľahšie, v štúdiách neboli pevné linky, a tak sa vám tam nikto nedovolal. Doma ste sa rozlúčili a na pár dní až týždňov (môj rekord je tri týždne) ste zmizli z povrchu zemského.

Kedysi učupená v záhrade alebo pri studni čakala na svoju úlohu v nedeľnej bublanine. Dnes sa už pokojne pretŕča na pultoch supermarketov, raz v oddelení zelenina, inokedy medzi ovocím. Práve sa začína sezóna rebarbory. „Ideme jesť lopúchy!“, kričali sme ostošesť a volali na rodičov. Keď k nám vyplašení dobehli – lebo vedeli, čoho sme schopní – našli nás v hlúčiku pri plote krútiť hlavami a rozhadzovať bezradne rukami.

Okolo hudby sa hýbu všelijakí nádherní ľudia. Mnohí z nich sú ňou tak nasiaknutí, akoby v nich a okolo nich stále niečo hralo. Niekedy sa to dá všimnúť aj na ulici, keď sa pozeráte, ako ľudia chodia. Vidíte, ako niekto kráča v rytme hudby, ktorú si práve predstavuje. Zvláštnou kastou sú učitelia hudby. Najskôr musíte majstrovsky zvládnuť svoj nástroj, aby ste sa vrátili späť a počúvali odznova všetky tie falošnosti, nepresnosti, aby ste zvládali rôzne povahy detí, ale aj ich rodičov.

Sudkyňu Ľudmilu Hatalovú sme navštívili v budove Okresného súdu Bratislava III. Najskôr ochotne vyšla z pojednávacej miestnosti, po krátkej výmene názorov však rozhovor rýchlo ukončila.

O jednej z najslávnejších moderných stavieb sveta – vile Tugendhat v Brne – môžete mať všetko načítané, môžete poznať desiatky jej fotografií, a predsa keď vojdete do tohto čerstvo zrekonštruovaného domu, ste fascinovaný a zaskočený.

Keď sa seriálová postava volá Dávid, ešte to nemusí nič znamenať. Dávid, Ján, Jakub, meno, ako každé iné. Neprekvapí ani, keď Dávid narukuje a ide bojovať za vlasť. Keď sa s holými rukami postaví tanku, už sa stereotyp narušiť môže, zvlášť, ak môže ísť rovnako o hrdinstvo, ako aj o akt mdlého rozumu bez pudu sebezáchovy. Lenže tank nesie označenie Goliáš. Vojak Dávid proti tanku značky Goliáš, to nebude len tak a aby to docvaklo aj tým najpomalším, Dávidovo priezvisko je Shepherd. Pastier.

Meteorológ Peter Jurčovič vstáva o pol šiestej, spať ide o jednej, s malými prestávkami na iné nemyslí, len na počasie. Naštartuje počítače, zistí, čo sa zmenilo, pokiaľ spal, a o trištvrte na šesť už dáva prvý rozhovor do rádia.

Každý vie, že krížová cesta alebo, ak chcete, Via Crucis, sa nachádza v Jeruzaleme. Veď ide o jeden z najznámejších príbehov v ľudských dejinách. Kde sa však nachádzala najstaršia krížová cesta za hradbami Jeruzalema? Kto si prvý pripomínal Ježišovo utrpenie s modlitbou na perách?

Cedrix Bixler-Zavala, neprehliadnuteľný spevák texaských experimentárorov The Mars Volta, má rád temné príbehy a vnímavých európskych fanúšikov.